Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ak raz knihu začnem čítať, nikdy ju nenechám nedočítanú. Čítam poéziu, prózu i drámu, novšiu, staršiu, i literárnu klasiku, pôvodom domácu i zahraničnú. Skrátka všetko bez rozdielu. Hrubšie knihy doma, tenšie v MHD a čakárňach. V posledných rokoch ma najviac tematicky zaujali knihy rozhovorov a životopisy, lúskam však aj severské thrillery. Čítam naozaj rozmanito. A predovšetkým, rád.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ďalší knižný počin, kde Peter Gregor necháva vynímať svoj nesmierny talent na dvojzmysly a skryté myšlienky - takmer v každom riadku možno nájsť niečo na zamyslenie, čo - treba uznať - je najmä v našich slovenských literárnych končinách vskutku unikát. Napríklad "život sa tuším skladá z premárnených príležitostí a z nepremárnených príležitostí príležitosť premárniť." Alebo "Mávam aj jasné chvíľky. Vtedy so zdesením pozorujem svoje zatmenie." Kniha sa nesie v pomerne pochmúrnom duchu, čomu napovedá aj samotný názov. Napriek tomu je však aj plná humoru a satiry či irónie, nielen úvah, ktoré miestami siahajú až k existencializmu. Autor si z ničoho nerobí ťažkú hlavu, čo by svojím spôsobom mohol byť aj ideálny návod, ako prežiť (či dožiť?) život. Veď ako sám vraví, "nič ľahšie ako umrieť. Veď to sa doteraz podarilo každému." Dielo Denník nebožtíka vrelo odporúčam každému s akýmkoľvek zmyslom pre humor, hoc aj čiernym.
To, čo sa spočiatku javilo ako pomerne "slabý" diel príbehov Joonu Linnu, sa v druhej polovici knihy pretavilo do pre mňa až prekvapivo zaujímavej zápletky plnej neustále akcie a záhad. Spôsob, akým sú jednotlivé situácie opísané, je nesmierne živý a bolo to, akoby som to, čo čítam, priamo videl. Za zmienku stojí aj fakt, že počas najnapínavejších pasáží sa hlavným hrdinom nestáva Joona Linna, ale úplne iná postava. Stalker sa po prečítaní stáva pre mňa zatiaľ najlepšou "keplerovkou", veľmi ma prekvapilo, ako som sa nevedel a nechcel od knihy odtrhnúť.
Prichádza náhľad do histórie pre všetkých šípkarov či fanúšikov tohto športu - kniha predstaví nielen samotné vybrané súboje, ale čo je dôležité - aj naozaj veľké množstvo zákulisných informácií, a tiež pikošiek o samotných hráčoch, ich histórii, čo robili, než sa stali profesionálnymi šípkarmi, aké mali maniere, čo boli ich slabiny, kto boli ich rivali. Čitateľ má možnosť spoznať oveľa viac, než len popis jednotlivých zápasov. Už len detail - kniha má 216 strán, nie 224.
Fanúšikovia Nesba, ktorí si chcú na chvíľu "odskočiť" od príbehov Harryho Holea, v knihe Headhunters opäť nájdu kvalitne napísaný príbeh plný napätia, kde-tu aj humoru, no predovšetkým prešpekulovaného príbehu s výborným a možno aj trochu prekvapivým rozuzlením na záver. Knihu som prečítal vo veľmi krátkom čase, a teraz môžem siahnuť po seriáli, ktorý ňou bol inšpirovaný.
Tento diel som postupne lúskal v električke, cestou do práce. Takto prerušované čítanie mi vyhovovalo, nezaujala ma natoľko, aby som ju prečítal na jeden či dva šupy - v porovnaní s inými nesbovkami podľa môjho názoru nemala až taký šmrnc. No bola dostatočne atraktívna, aby som sa jej nevyhol, na scéne sa objavujú nové postavy aj pomerne nevšedný spôsob vyšetrovania. Ako fanúšik Nesba beriem Bohyňu pomsty ako ďalšiu etapu Harryho života a ideme ďalej.
Kniha si čitateľa pripútava veľmi pomaly, postupne. Zo začiatku si vravíte, nie je to zlé, ale ešte to nemá potrebný šmrnc. Potom to príde, čítate stranu za stranou, situácia sa mení, napätie stúpa, postavy sa formujú, začínate uvažovať, ako to asi skončí, kto je na akej strane. Samotný scifi záver ma však úplne odrovnal, v negatívnom zmysle. Autor temer onanuje nad konštrukciou viet a je to ako Chrám Matky božej v Paríži - keby viete, preskočíte množstvo strán a v podstate o nič neprídete. Tieto redundantné pasáže kresajú celkový dojem z diela, napriek tomu však rozhodne stojí za prečítanie a dávam osmičku.
Miestami pútavé, miestami náročnejšie na uvedomenie si, čo sa vlastne deje, no od čítania druhej časti Pištoľník rozhodne neodrádza. Na scénu prichádza Roland - hrdina, s ktorým sa čitateľ nemusí vždy naplno stotožniť; má svoje klady aj zápory, no v širšom kontexte sú to vždy niečím konkrétnym (z jeho minulosti) zapríčinené pohnútky, ktoré ho ženú k jednotlivým činom, prípadne naopak - k apatii.
Obsah nie je nezaujímavý, no v istom momente si uvedomíte, že sa Matthew vlastne stále točí dokola vo svojom živote, čo znamená, že akoby ste dokola niekoľkokrát čítali, čo ste už vlastne čítali predtým. Tým kniha dosť stráca na svojej pútavosti. V rámci slovenského prekladu považujem za veľké mínus, že prekladateľka v niektorých pasážach viacmenej nemala poňatia, o čom sa vlastne hovorí. Preto napríklad Chris Evert preložila ako tenista Chris Evert, hoci ide o tenistku Chris Evertovú. Rovnako v závere knihy sa hovorí o hokejistoch Los Angeles Kings, a prekladateľka smelo vypustí do sveta, že pár minút pred koncom viedli "o štyri body". Ale toto nie je basketbal. V hokeji padajú góly, nie body.
Kniha, ktorú mi odporučila jej povesť v čitateľských kuloároch. Spočiatku som sa zdráhal, nerád sa totiž vrhám na knihy, ktoré "letia" tak, že ich číta temer každý, po istom čase som však predsa len po nej siahol. A dobre som spravil - pútavý príbeh zasadený do netradičného prostredia, hlavná hrdinka-nehrdinka, ktorú si nejde neobľúbiť, a aj presvedčivé autorkino striedanie súčasnosti s minulosťou. Kniha prelúskaná. na rade je filmové spracovanie.
Pre odľahčenie prezradím, že "oscarovú facku" v knihe nenájdete :) Nájdete však množstvo iného, od hudobných začiatkov, cez rodinný život (mladého Willa) až po filmovú kariéru či "kariéru" otca a manžela, (spolu)živiteľa rodiny. Kniha čitateľovi viacmenej poskytuje to, čo sa od nej očakáva, jedna vec ma však poriadne iritovala - prekladateľka ani editorka si nedali pozor na početné preklepy, miestami akoby nevedeli, o čom alebo o kom vlastne píšu. Raz niečo napíšu s A, inokedy s E, prípadne sa niečo píše inak, než je spomenuté. Za všetky preklepy spomeniem jeden - v závere knihy Will menuje svojho hereckého kolegu Joela Edgertona. Podľa prekladateľky to však nie je Edgerton, ale Ederton. Povedzme, že obsah knihy výrazne prevláda nad jej formou.
