Miškine knižky Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, keď mám čas. A niekedy aj vtedy, keď nemám.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Miškine knižky Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na slovenské vydanie sme pár rokov museli počkať, ale konečne je tu!
(Jediná výčitka smerom k vydavateľstvo - prečo ste zmenili typ väzby? Prvý diel je brožovaný a druhý v pevnej väzbe. Mám rada, keď sú série v podobnom štýle, alebo prípadne, keď si môžem vybrať, ale toto ma, úprimne, sklamalo...)
Znovu sa stretávame s Nell, jej postaršou kamoškou Cricket a tabuľkovým Edwardom. Ako to už tak vyzerá, jej život je všetko, len nie pohodový a priamočiary. Jej podcast krásne funguje, zarába, teraz býva vo vlastnom byte a popritom sa živí písaním nekrológov. A vo voľnom čase si stavia rakvu. Áno, znie to dosť ponuro, ale s excentrickou Cricket, ktorá ich na tento spoločný projekt prihlásila, je to zábava. S nadhľadom a humorom sa dotýka zložitejších tém. Rozchody, nedostatok času, intimita, deti, svadba a karfiolové hlavy. (Kaderníčky vedia.) Nellini priatelia sú autentickí, podobnými problémami si prechádza veľa rodín. S pribúdajúcim vekom viem, že nikdy nie je neskoro zmeniť to, čo sa vám nepáči. A Nell to vie tiež. Je jedno, či je vám 40+, alebo 80+. Zmeny vedia byť bolestivé, no autorka to podáva s nadhľadom a humorom. Slová vďačnosti v závere dňa majú znieť motivačne a určite to mnohým pomáha, a je dobre, že v Nellinom podaní sú uvoľňujúce a častokrát vtipné. Priznaní je tu viac, nie všetky patria hlavnej hrdinke. Každý z jej priateľov robí chyby a cítiť zlyhanie je potom prirodzené, no každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Sú reálne nedokonalí a je to tak v poriadku. Pár momentov pre mňa bolo veľmi emotívnych a musím sa priznať, že som si pri knihe aj poplakala. Niektoré rozhodnutia boli naozaj bolestivé. Cez humor sa vyvážia ťažké témy, akými sú láska, strata a sebaprijatie. Ale napriek mojim počiatočným pochybnostiam z ľahkomyselného tónu, akým kniha začínala, z nej cítim úprimnú radosť zo života a som šťastná, že ju mám. Určite si ju ešte niekedy prečítam, rovnako ako aj prvú časť.
Ozaj, vraj existuje aj seriál na motívy týchto kníh, ale nedosahuje ten humor a ľahkosť. Ak ste ho videli, dajte vedieť, či sa oplatí pozrieť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Mala som rada Akty X a celkovo pátranie po mimozemšťanoch. Muži v čiernom boli tí dobrí, ktorí sa snažia stáť medzi mimozemšťanmi a ľudmi. A teda aj za cenu vymazania pamäte. Toto ostalo ako základ aj v tejto knihe. Aj keď MIB ako tí dobrí naozaj nevyzerajú. :)
Hlavná hrdinka, babička, ktorej vnuka uniesli svetlá na oblohe, je na svoj vek riadne akčná. A keďže nakoniec má viac vedomostí a šťastia ako ostatní príbuzní obetí, darí sa jej prísť na riešenie takmer storočných tajomstiev. Jej rodina sa prvých 50-70 strán len tak tmolí okolo a zapĺňa stránky svojimi menami a funkciami. NIČ, doslova nič sa tam nedeje (okrem Williamovho zmiznutia). Až nakoniec retrospektívne spomienky na výpomoc u astronóma, ktorý zbieral podklady o zmiznutiach a jeho priesvitková mapa, navedú hlavnú hrdinku na správne miesto. Jej vlastné spomienky na únos neexistujú, ale varovaní dostáva toľko, že by si nimi mohla vytapetovať izbu. Úniky na poslednú chvíľu s vernou priateľkou (rovnakého veku) a vypátranie pravdy, ktorá je tam, kde voda padá...
Vlastne ma to aj bavilo, ale nie natoľko, aby som sa púšťala do pokračovania. A tuším to nebolo ani preložené...
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Mám rada Miškine knihy. Aj keď občas na nich nájdem nejaké nezrovnalosti, vždy si ich kúpim. A som verná fanynka, všetko kupujem (a nechávam si občas aj podpísať od autorky) a požičiam ich aj rodine a kamoškám - že toto si prečítajte! Ale asi najviac si užívam tie, ktoré súvisia s viac ako polstoročnou históriou, tie mytologické a duchovné už pomenej. Sudička zo severu je trošku iná, detektívno-romanticko-mytologická. A zároveň drsná, keď opisuje násilie, týranie a iné hnusné veci, ktorými si prešli ženské postavy. Severské krimi také bývajú, takže v tomto je to v poriadku, dá sa povedať, že je to typická črta severských krimi kníh, kde to pri opisovanom surovom mraze akosi aj očakávam ľudskú krutosť. No zároveň sa do toho vložili nadprirodzené prvky a tak v závere je z toho taký miš-maš s miernym hygge nádychom. (Keď sa opisuje jedlo a zariadenie v Arvidovom domove. :) )
Severská mytológia je vysvetlená postupne, tak ako hlavná hrdinka objavuje svoje schopnosti.
Opisy zimnej krajiny ma v tomto horúcom lete veľmi tešia. A rovnako aj miestne názvy a tak celkovo každodenný život. Súčasne som sa hrala aj AC VAlhalla, takže prostredie som mala aj sprostredkovane pred sebou, nie iba v predstavách. To som si naozaj užívala.
Jednu hviezdičku uberám za spolok zničených duší a za hlúpych detektívov, ktorí si to celé za tie roky nedali dohromady aj sami. A tiež za záver, ktorý som očakávala oveľa skôr, hneď ako spomenuli fyzickú podobu.
Severská kráľovná si vypočuje správu o smrti svojej dcéry od vnučky, ktorá vzápätí zmizne, ale nik ju nehľadá? Kks, by som na jej mieste obrátila zem i nebesá, aby som si našla rodinu. Hlavne ak má také prostriedky a moc.
Tak idem na pokračovanie a dúfam, že sa ten zbrklý útek hlavnej hrdinky vyrieši. Práve teraz, keď by potrebovala oporu u milovaného, ho opúšťa...
Nepoznala som seriál Kavej, a ani na filme som zatiaľ ešte nebola, ale určite to onedlho napravím. Je to zábavné a svieže čítanie. Veronikin a Klárin východniarsky prízvuk mám úplne plnohodnotne v ušiach aj pri čítaní a tak trochu som aj dojatá príbehom. Takéto priame vzťahové knihy môžem. Mám pocit, že sa na nič nehrajú, všetko je presne tak, ako má byť, ľudsky omylné a prirodzené. Tri svadby a jeden pohreb, kde sa veľa pije, spieva a je, kde sa ľúbia a hľadajú si svoje miesto. Dilemy, či ísť na západ, alebo vrátiť sa zase na východ, kde je tá toľko vysnívaná láska, a čo s peniazmi, ktoré nebožka zanechala? Odporúčam ako liek na dobrú náladu. Také láskavé a srdečné čítanie. Samozrejme, s kávou v ruke!
Aj túto knihu si určite viem prečítať zas a znovu. Dobrých kníh nikdy nie je dosť. Hlavne keď ukazujú to najlepšie, čo v ľuďoch je. Spolupatričnosť, láskavosť, nezištné priateľstvo a tým ovplyvnia životy osôb vo svojom okolí. Kniha je voľným pokračovaním knihy Příběh Arthura Truluva a zameriava sa na Lucille a jej domácu školu varenia a pečenia. Lucillin kurz je tak obľúbený, že si najme asistentku, aj keď tá vôbec nevie variť a pomôže jej tým k zmene života. Noc zázraků môžete čítať aj nezávisle (stručne sa v priebehu deja spomenie aj Arthur a jeho vzťah k susedke a ich spoločná starostlivosť o Maddy a jej dcérku), ale ochudobníte sa tým o jeden skvelý príbeh. Viacero osudov je nejakým spôsobom spojených a prepletajú sa navzájom. Chlapec od susedov, ktorý potrebuje láskavý dohľad, kým rodina prechádza ťažkým obdobím. Zamilovaný a plachý šofér túži po láske, ale hanbí sa osloviť svoju vyvolenú. Servírka, ktorá verí veštbe. Dáma, ktorá je vynikajúca v organizovaní, len svoj život nezvládala. Všetko sa to pekne premieša a spojí a výsledkom je neuveriteľne príjemné, trochu aj dojímavé čítanie.
Ak sa vám páčili knihy od Fredericka Backmana (Muž menom Ove, Tu žila Britt-Marie), tak aj knihy od Elizabeth Berg sú v tej hrejivej ľudskosti a láskavosti niečím podobné, možno naviac so štipkou magického realizmu.
Sága v ságe. Monumentálne, znepokojivé a pohlcujúce. Mám rada knihy, ktoré teraz vydavateľstvo Albatros Media Slovakia pod značkou Lindeni vydáva. Sci-fi kultovky, na ktoré sme v materinskom jazyku čakali celé veky. Teším sa veľmi, táto kniha stojí za prečítanie!
Hyperion je planéta na okraji, kde žije fascinujúca vražedná bytosť, ktorú až božsky uctievajú. Schyľuje sa k vojne, ktorá pohltí celé svety... napriek tom (alebo práve preto) sa na cestu k Hrobkám času vydáva sedem pútnikov. Ich životné príbehy by v podaní Šeherezády z Tisíc a jednej noci alebo ľudí ako Pampinea z Dekameronu vyzneli úplne inak, hravo a s akousi nádejou. Simmonsove postavy si naopak prešli ťažkými a miestami až neuveriteľne depresívnymi osudmi - ich príbehy v príbehu ma neskutočne fascinujú a tak trochu aj deptajú. Nevedela som sa odtrhnúť od čítania a nutne potrebujem pokračovanie!
Príjemná magická detektívka o milej mladej čarodejnici, ktorá chce len trochu lásky a o trochu viac klbiek vlny a kníh. A aj keď niekedy niečo popletie, spletie dokopy a zapletie sa do dobrodružstva, stále to má taký pohodový vibe. Príbeh popisuje snáď celý rok, našla som si v nej hrejivosť, kde si vychutnávam atmosféru s knihou, dekou a kávou. Aj čajom. S postavou sa viem stotožniť. Nie, neviem pliesť, neovládam mágiu, netúžila som po psovi a nikdy som nepátrala po zločincoch, ani nezachraňovala zranené víly. Ale školské prostredie, najlepšia kamarátka, prijímačky na univerzitu a celkovo trampoty s láskou pred odchodom na vysokú sú také typické, že viac YA to asi ani nemôže byť. Jasné, že sa objaví aj vzťahový trojuholník. Našla som tu aj príjemnú dávku humoru v pomenovaniach domácich miláčikov (lietajúci Cyprián má skvelé meno, rovnako aj Plieska) a neuveriteľne láskavé prostredie malého mestečka - s kopou festivalov a miestnych podnikov s originálnymi názvami (Expresso u mňa bezkonkurenčne vedie :) ) - je to niečo ako Stars Hollow Gilmorových dievčat. A áno, je fajn mať okolo čarodejnice (jasné, narážam na Sabrinu, mladú čarodejnicu) - Agátinu mamu a starú mamu a ich skvelý dom plný kúziel. Pár odkazov na predchádzajúce knihy zo série sa nesú len v zmienkach o bájnych tvoroch (víly v lese, pes, čo nie je psom, či začarovaný cosplay kostým) a velesovom dare (prijímačkový test na čarodejnícku školu). Napätie v závere (žiadne romantizujúce trblietky, ale prirodzená krvilačnosť) a naznačenie výsledku istého kúzla lásky dáva dokonalú bodku. Ja som spokojná a knihu rada odporúčam všetkým mladým (aj duchom, aj vekom).
Ak máte radi knihy typu Ako nájsť vraha (Holly Black), či Ako nájsť stratené dievča (Victoria Wlosok), možno sa vám zapáči aj táto novinka.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Životné lekcie očami mačky, ktorá sa musí postarať o náhodne nájdeného stredne starého človeka, ktorý upadol do depresie a ktorého obľúbenou hračkou je parádny motúz visiaci zo stropu. Tak sa mu Frankie prihovoril ľudštinou a muž zliezol zo stoličky a povraz si dal dole z krku.
Stať sa zmyslom niekoho života je nesmierne ťažké, ale hovoriaci kocúr Frankie to zvláda ľavou zadnou. Filozof, poet a hollywoodska hviezda v mačacej reklame v jednom je tak zlatý, ako len kocúr zo smetiska môže byť. Má teraz čo jesť, mačací záchod a hlavne posteľ. A posteľ v dome je skvelá. Niekedy v nej nechá miesto aj pre človeka.
„Neponáhľal som sa vstať, lebo keď už ležíte v posteli, nechcete byť nikde ine.“
Frankie nemá veľa priateľov okrem Profesora a vymakaného veveričiaka, ale snaží sa získať ďalších. Vedie rozhovory s labuťou, andulkou, s baranom (ale tam rozhoduje stádo), inými psami a mačkami, so strakami nie (lebo nadávajú), dokonca aj jednostranné s vypreparovanou hlavou jeleňa. No len s Goldom sa mu otvoria nové obzory a to nielen v procese trúchlenia. Aj keď vraj nakoniec zostanú len drobnosti a omáčka.
Od knihy som vlastne nečakala nič a dostala milý a láskavý humor. Frankieho infantilno-naivné rozhovory ma bavili.
Mimochodom, ak chcete v podobnej téme vyrovnávania sa so smútkom pokračovať, odporúčam seriál After Life s Rickom Gervaisom. Čisto bez kocúra, ale s humorom jemu vlastným.
Jeseň je moje najobľúbenejšie obdobie! Milujem meniace sa farby stromov a svieži vzduch, padajúce lístie. Večer možnosť zababušiť sa a čítať si v kútiku, keď vonku prší, je šero a všade voňajú jablká, pečené gaštany, či zemiaky v pahrebe. A síce ma pri dospievaní minul seriál o Gilmorových dievčatách, no doháňam to teraz. Tekvicové latte som nikdy neochutnala, ale raz to skúsim. Snáď. (Je to ako tekvicová polievka s príchuťou kávy? Či?) No nevadí, táto knižka je tak sladká, že vám k nej nič netreba. Také príjemné čítanie, kde sa vlastne takmer nič nedeje. Hlavná hrdinka prevezme kaviareň svojej tety a snaží sa zapadnúť do milého mestečka. Potrebuje na to bezprstové rukavice, veľký huňatý šál, sexi farmára, ktorý jej dodáva vypestované plodiny na smoothie, strašidelné zvuky zo zadnej uličky, všetečných členov knižného klubu - na poradí nezáleží. Štipka romantiky a pomaly sa rozvíjajúca vášeň je hodná záujmu aj spomínaných členov klubu - tí milujú knihy s obálkami, kde sú týpkovia bez košieľ. Predstavte si niekoľko mestských akcií, kde o.i. spoznáte neskutočné bojové nasadenie záujemcov o výhru najlepšej halloweenskej masky, k tomu priateľské posedenia so susedmi a tony koláčikov a kávy, či zvieratá na farme pomenované podľa hudobných hviezd. A áno, aj toho farmára. Bez flanelovej košele, samozrejme. Máte? Tak rámcová predstava je hotová, šup do čítania a užite si to! Ja idem knihu posunúť mojim najbližším, verím, že si ju tiež obľúbia. A obálka je nádherná (autorom je môj obľúbený ilustrátor Adrián Macho). Už teraz sa teším na pokračovanie (bude o susednom kníhkupectve).
Na knihu som narazila v rámci výzvy na Databázeknih; kniha, ktorá má v názve "kdyby" (keby). Autor si vybral naozaj zábavné a miestami až dokonale absurdné témy a snaží sa na ne odpovedať vedecky presne. Príkladov, ktoré by som teraz mohla spomenúť je naozaj veľa, jeden z prvých, kde sa mi náhodne otvorila kniha, je ten o šípoch, ktoré zastrú Slnko (viď. scéna z filmu 300), či o kuse mäsa, ktoré sa opečie pri páde cez atmosféru. Je tam toho ale oveľa viac. Pre mňa sú asi najzábavnejšie úvody (kým sa dopracuje k samotnej otázke a následnému riešeniu).
Myslím, že sa pri knihe zabaví každý, kto má rád hravú vedu. Súčasťou sú aj schematické kresbičky (ak nepoznáte autorov komix na stránke xkcd, aj tej stojí za pozretie). Knižne už vyšlo aj pokračovanie, tak si idem objednať. :)
