Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V betónovej základni bliká strach,
božstvá majú hlad a kulty svoj prah.
Nad svetom sa vznáša popol a dym,
prežiť znamená veriť alebo zhniť.
Aťáci revú v atómovej noci,
krv majú v tlamách, smrť v každom kroku moci.
Medzi ruinami, vierou a zradou
ľudia sú poslednou, krehkou záhradou.
V novom roku 2026 som sa opäť začal ponárať aj do post-apokalyptických príbehov či už komiksom alebo knihou The walking dead, Metalurgom a posledná kniha má názov Atómové šelmy : základna. Narazil som na ňu v podstate náhodou v kníhkupectve, pričom ma zaujal obal. Ako náhle som zistil, že autormi tejto knihy sú František Kotleta a Kristýna Sněgoňová, vedel som, že pôjde o ďalší kvalitný kúsok a musel som si ju zadovážiť.
Túto dvojicu mám rád, či už v rámci samostatnej tvorby, ale aj v rámci ich spolupráce. Kým Kotleta dodáva knihám ten surový, drsný a akčný post-apo nárez, Sněgoňová tomu dodáva nádych melanchólie a dramatickej atmosféry.
Čo sa týka samotnej knihy, tak mám pocit, že nám neukázala, nevysvetlila všetko, čo malo byť vysvetlené. Pre mňa to bol len akýsi jednoduchý základ aspoň čo sa týka príbehu. Krajina či samotná základňa bola vykreslená skvelo, postavy žiaľ už tak nie.
Samozrejme, mnoho vecí sa dozvieme istotne v ďalších častiach tejto série, no od prvej knihy som očakával niečo lepšie, kvalitnejšie. Dostal som v podstate iba holú kostru, akýsi náčrt rozťahaný na takmer 300 stranách. Dozvedeli sme sa o akýchsi kultoch, o akýchsi bažinách, kupcoch, no v podstate o nich nevieme vlastne nič. Prial by som si, aby táto kniha mala dva krát toľko strán no s dôrazom na do vysvetľovanie jednotlivých udalostí a do vykresľovanie jednotlivých postáv, ktoré v podstate mohli či mali potenciál.
Kniha sa koniec koncov čítala svižne, zvládol som to za 2 dni a svet v ktorom sa príbeh odohrával, ma fascinoval. Sám som si dokázal dotvárať jednotlivé úlomky tohto sveta a v ďalších knihách vidím veľký potenciál. Budem sa tešiť, že do mojej knižnice pribudne ďalšia skvelá post-apo séria.
The walking dead : Cesta do Woodbury je druhou knihou post-apokalyptickej série od Roberta Kirkmana a Jaya Bonansingu. Kým prvá kniha obsahovala predovšetkým počiatočné fázy Zombie apokalypsy v ktorej hlavnú rolu na seba zobrali bratia Blakeovci, druhá kniha nám priblížila život Lilly Caulovej, pokúšajúcej sa prežiť v tomto nehostinnom a nebezpečnom prostredí za každú cenu.
Musím povedať - omnoho viac ma uchvátila kniha v ktorej hlavnú postavu prevzala Lilly. Síce mi sympatiami nepriľnula k srdcu, práve naopak (jej konanie bolo ako vtipy o blondýnkach), ku koncu sa mi doslova zhnusila, ale kniha akoby mala o niečo väčší šmrnc. Samozrejme, prvá kniha nám hrala na city v téme RODINA avšak prišla mi obsahovo suchšia, nudnejšia. V druhej polovici druhej knihy sa však spojili obe tieto postavy a možno zohralo rolu v tom práve to, že tieto udalosti boli už pomerne totožné s tými v seriáli či komiksoch. O to viac ma potešilo, keď som si prečítal meno BOB STOOKEY celkom zaujímavá postava v seriáli a komiksoch. Postupnými krokmi a postupnými útržkami a postavami som sa do knihu a samotného príbehu dostal čoraz viacej.
Kniha Metalurg ma, aby som úprimne povedal, veľmi prekvapila. Samozrejme v tom pozitívnom zmysle. Už som síce (aspoň vekom) veľmi dávno vyrástol z týchto Young-adult fantasy kníh a tak ma zamilované deti a ich vyznania lásky napĺňajú dávkou trápnosti, no autor v tejto knihe obmedzil tieto časti na minimum a opäť prekvapenie vôbec neboli trápne. Asi prvá YA kniha, pri ktorej som sa v týchto oblastiach necítil trápne. Práve naopak, fandil som hlavnému hrdinovi ako najzarytejší fanúšik, to mi verte.
Kniha sa čítala pomerne rýchlo, strany lietali ako najmocnejší epici a aj napriek predvídateľným udalostiam (aspoň teda ja som v polovici tušil kto je čo a čo je kto) som si príbeh vychutnával a s nadšením a entuziazmom očakával, kedy na nás autor tieto informácie vybafne. Na knihe sa mi páčilo takmer všetko od atmosféry post-apokalyptického sveta, respektíve mesta Newcago, jednotlivé postavy so svojimi tajomstvami, samotného príbehu ktorý ma pripútal k tejto knihe ako invalida na vozík (pardón, prirovnania mi nejdú ako Davidovy). Sem tam som sa stratil v blúdení podzemnými chodbami ale koniec koncov, bolo to úžasné dobrodružstvo a ja sa teším, keď sa ponorím do pokračovania.
Zombie post-apokalyptický príbeh opäť pokračuje. Obyvateľov mestečka Alexandria špehuje neznámy muž, ktorý si však náročky vyžiada ich pozornosť. Dá im ponuku, ktorá sa v ich situácií neodmieta, no to by nebol Rick, keby v ňom neprevážil skepticizmus. Situáciu nakoniec prehodnotí, aj na popud ostatných obyvateľov mestečka a tak sa menšia skupinka rozhodne vyraziť s neznámym. Nakoniec dospejú k istej dohode, ktorá má byť prospešná pre obe skupiny, no v tej dobe si Rick ani len neuvedomuje, s akým neľútostným nepriateľom si práve začal.
Opäť čo sa týka akcie miernejší diel, no už sa dostávame do tých častí, kedy sa nám predstaví nenávidená, no zároveň milovaná postava. Som veľmi zvedavý, ako sa to bude líšiť od samotného seriálu a tak sa neviem dočkať, kedy sa dostanem k ďalšej časti tejto skvelej série.
Každý kto čítal akúkoľvek knihu od Backmana vie, že autor dokáže vytvoriť nezapomenuteľný príbeh a postavy. Ja som od neho čítal knihu Muž menom Ove a tá ma dojala a zosmutnela zároveň. Bola jednoducho famózna, výborná, skvelá a preto som si zadovážil trilógiu Medveďovce.
Do začiatku knihy som sa nedokázal poriadne začítať a aj napriek snahe ma vôbec neohúrila. Už som mal približne prvých 120 strán za sebou a ono sa v podstate nič nedialo a bolo by to prvý krát v živote, čo by som knihu odložil nedočítanú. Minimálne do prvého zápasu to bolo nezáživné. Následne čo bolo už viac ako 160 strán sa akoby kniha pre mňa zázrakom otočila a ja som sa od nej nevedel odtrhnúť. Konečne sa niečo dialo, konečne človek nečítal len akési útržky spomienok, pocitov, myšlienok ale už dej reálne naberal na akčnosti. Následne po prvom zápase sa vo mne niečo otvorilo a kniha ma osvietila. Vážne som sa nedokázal od nej odtrhnúť a konečne som chápal aj samotný začiatok.
Udalosti, ktoré sa po prvom zápase odohrali a autorov cit, pre takéto spracovávanie emočných príbehov, ma nenechali veru chladným. Človek si následne uvedomuje, koľko zlosti a nespravodlivosti vo svete existuje a verím tomu, že aj mnoho z tých, ktorí túto knihu čítalo, prípadne aj napísalo recenziu sa zachovávajú vo svojom živote rovnako a tu píšu povrchnosti. Len si spomeňte, kedy ste naposledy zo seba dostali krivdu, či v podobe nadávky alebo opovrhnutému kukuču na inú osobu a ani ste ju nepoznali? Keď ste kritizovali niekoho bez toho, aby ste si zistili čo je a nie je pravda? Pritom vôbec nevnímate, že tým, že si myslíte, že máte pravdu a všetko viete iba ubližujete niekomu inému? Len si predstavte, koľko z vás, čitateľov a recenzentov napísalo alebo povedalo pri súčasnej situácií na Slovensku za to môžu dôchodcovia, treba im zobrať právo voliť a že sú hlúpi? Pritom si vôbec neuvedomujete, že ste takto odsúdili všetkých starších ľudí bez toho, aby ste vedeli, kto koho volil a čo koho do ich voľby viedlo? Pričom si vôbec neuvedomujete, že keď toto napíšete verejne na sieť, môže to niekomu ublížiť? Lebo vy viete vždy pravdu, oni nevedia nič. A keď budete tvrdiť, že to nie je prípad ako v tejto knihe, tak sa prosím Vás zamyslite.
Tak isto ako v tejto knihe, kde nenávisť prerástla zdravý úsudok, je to aj v reálnom živote. Kde sa osoba nechá niesť davom a prispôsobí sa, až si začne skutočne nahovárať, že však to je pravda. Táto kniha má predovšetkým každému jednému z nás nastaviť zrkadlo a kto si to jednoducho neuvedomí, nemá dostatok sebareflexie a nemá právo ukazovať na toho či onoho. Ako na jednej strane, tak i na druhej strane.
Táto kniha ma v druhej polovici jednoducho ohúrila a bol som, ako len u málo ktorých kníh, nahnevaný, pobúrený a zároveň smutný, no rozhodnutý to dotiahnuť do konca s akousi nádejou na dobrý koniec. Samozrejme nie všetky konce sú dobré, ale môžu byť omnoho horšie. Pre mňa sa z knihy, ktorú som chcel po 120 stranách prestať čítať stala kniha, ktorú som nechcel prestať čítať. Skvelé spracovanie predovšetkým psychológie postáv, vyjadrovali asi všetky možné aspekty ľudského života. Teším sa na druhú a tretiu časť, len si pár chvíľ od pokračovania musím oddýchnúť.
Matrjošku od Filipa Farkaša som si kúpil z dôvodu, že ma táto téma zaujíma a samozrejme bola pomerne lacná a potreboval som zaokrúhliť cenu. Autora nepoznám, je to pravdepodobne jeho prvotina, no v tejto knihe sa ukázalo, že vie, ako písať.
V podstate post-apokalyptický príbeh podobný Neffovej Tme alebo Elsbergovému Blackoutu, len s omnoho nižším počtom ľudí, omnoho nižším počtom dialógov a omnoho nižším počtom strán. Mňa osobne kniha síce neuchvátila a nechytila za srdce, no realistické poňatie apokalypsy, samoty, beznádeje bolo cítiť na každej strane. Už keď sa hlavnej postave niečo podarí, tak život ho vráti späť do krutej reality. Miestami sa dej vliekol, jednotlivé opisy alebo činnosti bolo monotónne, no ako náhle sa niečo dialo, tak sa strany čítali samé. Koniec ostal otvorenou časťou, no plnou nádeje pre tých, ktorí prežili a ktorí chcú žiť opäť normálnym životom.
Ak by autor knihu rozšíril, pridal viac postáv, dialógov a v podstate dokončil to, čo začal, kniha by si zaslúžila možno aj plný počet bodov. Ja ju však hodnotím priemerne, nakoľko aj napriek samotnej krutej scéne, mi tieto postavy a príbeh neprirástli príliš k srdcu.
Po Doktorovi Spánkovi som si zobral ďalšiu Kingovku a to konkrétne druhú časť Billa Hodgesa s názvom Stratení nájdení. Kým v prvej knihe bol Bill Hodges akýmsi základom, druhá kniha ho odsunula mierne na bok, rovnako ako jeho starých známych Holly a Jeromeho.
Musím sa na začiatok tejto recenzie v podstate priznať, že všetky knihy od Stephena Kinga, ktoré sa akokoľvek aspoň okrajovo dotýkajú spisovateľského ducha (Misery, Žiarenie, To), kde aspoň jedna postava nie vždy hlavná je spisovateľ alebo potenciálny spisovateľ či milovník kníh, vo mne vyvoláva tie najpríjemnejšie pocity. Vždy ma takáto postava nabudí na takú tú literárnu vlnu, kedy mám chuť dostať na papier všetky moje myšlienky a nápady. Práve King a jeho knihy ma ako jediné donútia niečo vytvoriť. Vyvolajú vo mne literárneho ducha a ja tvorím, aj keď len pre seba a určite amatérsky, ale jednoducho tvorím a cítim sa, že možno niekedy v budúcnosti aj niečo, čo ohúri nie len mňa, ale možno aj ďalšieho človeka, vytvorím a zverejním.
Späť však ku knihe bola opäť vynikajúca. Jednotlivé postavy boli bravúrne a dopodrobna predstavené a rozpísané. Hlavný záporák bol veru riadny kvietok, no určite každý milovník literatúry, ktorý má obľúbeného spisovateľa či básnika sa do neho miestami vedel v žiť a chápal ho. Možno nie v tých drastických činnostiach ktoré páchal, ale minimálne k láske k literárnej postave Jimmyho Golda. Tak isto si človek zvykol a obľúbil aj rodinu Peta Saubersa. Jednoducho opäť skvelo napísaná kniha, pri ktorej ma tak trochu mrzí taký jednoduchší a urýchlený záverečný boj medzi dobrom a zlom, aj keď v tomto prípade asi fanatizmus Morrisa Bellamyho ku Jimmymu bol enormný a čitateľ dokáže pochopiť, že ak bol počas celej knihy ochotný pre 4-5 časť ochotný spraviť všetko, tak aj ten koniec dával v podstate reálny zmysel.
Stratení nájdení je skvelou knihou a skvelým pokračovaním. Aj vďaka tejto knihe som začal pozerať seriál na Netflixe len škoda, že túto knihu žiaľ zo seriálu vynechali. Myslím si, že miestami by mala omnoho väčší potenciál, ako prvá kniha.
Stephena Kinga mám rád. Nie ! Vlastne nie ! Ja ho zbožňujem. Nie pre tú nálepku, ktorú mu niekto kedysi vymyslel kráľ hororu. Ak by sa ma niekto spýtal pri jeho knihách, či sa bojím, poviem NIE. Ide predovšetkým o jedinečný štýl písania, jedinečný štýl opisu postáv, jedinečný štýl vykresľovania prostredia a jedinečný zmysel pre všetky tie detaily, ktoré kniha má a potrebuje. Prečítal som od neho niekoľko desiatok poviedok v niekoľkých zbierkach a čo sa týka kníh Doktor Spánok sa radí k číslu jedenásť.
Doktor spánok je voľne nadväzujúci na román Žiarenie, ktoré som prečítal o Vianočných sviatkoch 2023. V podstate o dva roky neskôr som dočítal aj druhý román s už dospelým Dannym Torranceom. V prvom rade bolo vidieť priepastný rozdiel v dobe, kedy boli jednotlivé knihy písané. Kým kniha Žiarenie pôsobila temne, tak pri knihe Doktor spánok to skôr pôsobilo nostalgicky, no s akýmsi povzbudivým tónom do života. Mne osobne sa Žiarenie respektíve jeho staršie knihy páčia v tom, že v nich neprevláda tá technologická prevaha, ale skôr ten melancholický, pochmúrny tón tej doby. Aj keď, musím uznať, že Doktor spánok, napísaný v podstate o viac ako 35 rokov neskôr, má taktiež ten nádych minulosti a čerpá z doby, kedy bolo napísané Žiarenie. No písaný bol v roku 2012-2013 a doba je iná, technologicky vyspelejšia, preľudnenejšia, no rozumom zaostalejšia. Napriek tomu ma Doktor spánok chytil za moje literárne srdce a nedokázal som si predstaviť lepšiu knihu, ktorú by som si počas sviatkov dokázal čítať.
Ako to už v niektorých románoch od Kinga býva, hlavná postava má istý neduh alkohol. Viem, že Kingove knihy majú väčšinou dlhý úvod a máme sa vcítiť do príbehu a postáv, no pri tejto som približne 180 strán čítal iba alkoholické eskapády a alkoholom opojené myšlienky hlavnej postavy. Samozrejme, okrem niekoľkých odbočiek pri ďalších postavách Abra, Rose, no veru v prvej 200tovke strán som nebol fanúšikom Dannyho Torranca. Potom sa to však našťastie rozbehlo a aj napriek tomu, že ide o rozsiahlu knihu a King sa dokáže rozpísať tak, ako nikto, nebolo strany kedy som sa nudil. Práve naopak, spomienky na knihu Žiarenie, hotel Overlook, Jacka Torranca, Hallorana vo mne vyvolal pocit nostalgie a pri čítaní tejto knihy som si uvedomil, aká skvelá, ba úžasná bola, je a bude kniha Žiarenie.
Okrem začiatku ma tak trochu mrzí aj koniec. Filmovú adaptáciu som vzhliadol už veľmi dávno a nepamätal som si z nej nič a preto som tŕpol, aký koniec bude mať kniha. Žiaľ, koniec ma sklamal. Na jednu stranu nemám rád roztiahnuté súboje na XX strán, kde sa nič nedeje a pár chvatov, trikov, kúziel dokážu opísať na 50 strán, ale tu mi roztiahnutejší, respektíve napínavejší koniec chýbal. Povedal by som, že celý dej bol v podstate skvelo premyslený (nehľadajte zvraty, tie tu nie sú), no ten koniec mi prišiel príliš jednoduchý, ako také zakončenie pre deti, ktoré nad koncom nemusia vôbec premýšľať. Jednoducho prišli dobrí a ihneď zneškodnili zlých. Akoby si Pišta povedal som unavený, skončime to.
Nič to však nemení na tom, že kniha je skutočne dobrá. Čím viac čítam Kingove knihy, tým viac ma bavia. Dokáže vytvoriť skvelú atmosféru nie len príbehu, ale i samotných lokalít, v ktorých sa príbeh odohráva, nehovoriac o skvelo napísaných postavách, ktoré si jednoducho zamilujete, alebo znenávidíte. Každá jedna postava - či už hlavná, vedľajšia alebo iba taká, ktorá sa v knihe mihne v jednej vete čitateľa zaujme a jednoducho o nej vie a vníma ju.
Preto knihu Doktor spánok hodnotím plným počtom, aj napriek uťahanému úvodu a rýchlemu klišé koncu si všetko ostatné zaslúži maximum.
Jo Nesbo a jeho séria Harry Hole je pre mňa srdcová záležitosť a postupom času sa z nej stal akýsi Vianočný zvyk. Knihy s inšpektorom Harrym Holeom čítam predovšetkým už šiesty rok iba počas Vianočných sviatkov a pri písaní tejto recenzie je dátum 29.12, isto už doplo každému, že tento zvyk som realizoval znovu.
Kniha Smäd sa radí na číslo 11. Už jedenásta kniha, jedenásty úžasný prípad s charizmatickým inšpektorom Harrym Holeom s ktorým sa ponoríme hlbšie do kriminálnych zločinov v Osle. Kniha, ktorá je opäť svojimi stranami radená k tým hrubším, no o to viac pútavejšia a opäť plná prekvapujúcich zvratov. Po predchádzajúcej knihe, kde gro tímu a príbehu už nebol tak úplne postavený na Harrym, som dúfal, že tento krát to bude inak. Že sa nám opäť ukáže na väčšiny stránok ten, kvôli ktorému tieto knihy čítame. Jo Nesbo asi vyslyšal moje modlitby, pretože stránok s Harrym je požehnane. Samotný príbeh čo si budeme hovoriť, je bravúrny, rovnako, ako postavy, atmosféra Osla ale aj jednotlivé zvraty, ktoré dotvárajú zmysel tohto žánru. Hodnotím samozrejme plným počtom hviezd.
Po prečítaní tejto knihy ma objíma pocit nostalgie a premýšľam nad tým, že ma čakajú už iba 2 knihy.
Tretí diel série a ja opäť nemám slov. Úžasný príbeh, úžasné postavy, úžasná atmosféra a úžasný záver. Inak povedané pútavý dej plný zvratov so skvele pasujúcimi postavami v dobe, ktorá nám je tak cudzia, no zároveň tak blízka a so záverom, ktorý by bol hodný filmového spracovania. Pre mňa osobne zatiaľ asi najlepšia kniha z prvej trojice aj keď som asi hodnotil vždy len najvyšším počtom hviezdičiek.
Nemám slov, knihu, respektíve celú sériu treba (lebo sa oplatí) prečítať.
