Železný plamen

Audiokniha

Začnime tým, že táto knižná séria má mnoho chýb - diery v príbehu, nelogické skutočnosti vo world buildingu. A ďalšiu kritiku týchto kníh už neprijímam.
Tieto knihy milujem od začiatku do konca. Smiala som sa i plakala (kvôli fiktívnym postavám!) Doslova som sa nahlas chichotala jak idiot, alebo chodila po dome s knihou v ruke a ronila pritom slonie slzy. Bolo tu toľko strašidelných momentov, ktoré som silno prežívala a zo zatajeným dychom obracala strany (a chodila spať o druhej v noci). Toto chceš od dobrého príbehu! Aj vedľajšie postavy tu majú hĺbku a svoj príbeh. Vedľajšie postavy (aj drakov) zbožňujem viac ako tie hlavné a chcem ich chrániť pred všetkým zlým.
Jeden z tých výnimočných knižných príbehov zo sveta fantasy, po dočítaní ktorého neviete čo ďalej zo životom a len pozeráte do steny. Prečítala som ich v slovenčine i angličtine. Druhý diel je môj obľúbený. Po poslednej knihe mám toľko otázok a teórií. Teraz som už len vydaná na milosť autorke, kým neutíši môj hlad ďalším pokračovaním z tejto série.

Od Štvrtého krídla som dostala presne to, čo som očakávala - nenáročnú, dobre a rýchlo čitateľnú knihu, pri ktorej si človek dokázal celkom oddýchnuť. Čítala sa skoro sama a mne sa ako oddychovka páčila. Tak som teda siahla po pokračovaní.... a tu som narazila. V prvom rade ma nepríjemne zarazila nelogickosť konania viacerých postáv, vrátane tých hlavných, a deja. Druhým kameňom úrazu boli nekonečne sa opakujúce dialógy Violet a Xadena, stále to tom istom, žiaden posun v deji a to ich správanie? Na to, že obaja majú cez dvadsať a sú oficiálne dospelí, správali sa ako 10-roční. Z tretie, neskutočná rozťahanosť a pasáže, kde sa nič nedialo. Doslova nuda. Zatiaľ čo Štvrté krídlo som prečítala takmer na jeden záťah a prestávky robila, len keď som potrebovala vyhovieť mojim telesným potrebám, tak pri Železnom plameni som mala mala dosť problém prečítať 3-4 kapitoly v kuse a stále som odbiehala k niečomu inému. Polovica strán by sa kľudne dala odstrániť a dej by nijako neutrpel. A ten záver akože... no dobre, mal byť šokujúci, ale mne prišiel už prehnane patetický a neoriginálny, vo všetkých bodoch. Autorka očividne trpí chorobou rýchleho úspechu prvého dielu a následnou grafomanskou poruchou. Za mňa sklamanie. A v tejto chvíli si ani nie som istá, či mi to stojí za to, dať šancu ďalšej časti.