Opona večnosti

Tretia publikácia Jozefa Janta, ktorá vyšla pod názvom Opona večnosti je celoživotnou zbierkou jeho básni. Kým v predchádzajúcich knihách poviedok (Púť za poznaním, Na ostrých streľbách) založených na spomienkach autor odkrýva, o. i., neľudskosť komunistického režimu v 50. rokoch minulého storočia a mapuje stav armády, keď vládol vojenský dril podľa sovietskeho vzoru, vo svojom najnovšom diele sa pozerá na svet poetickým jazykom. Prvú časť básnickej zbierky Janto nazval Pred oponou a hovorí v nej o láske, túžbe po poznaní a sníva o krásnej budúcnosti bez zla a vojen. Druhá časť knihy Za oponou (Epitafy) je akoby skráteným vysvedčením života tých, čo sú už po smrti. Pritom nejde len o starších ľudí, ale aj o mladých, ktorí zomreli v detstve, pre chorobu, úraz a pod. Spomienky na nich sú naplnené bôľom a súcitom. Autor tu ale spomína aj na ľudí, ktorí v živote páchali väčšie či menšie zlo, dokonca sa dopustili i vrážd.