Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Riadim sa starou pravdou, ktorú vystihol George R. R. Martin. Ten, kto nečíta, prežije len jeden život, zatiaľ čo ten, kto číta, ich prežije tisíc. Práve knihy mi umožňujú nazerať na svet z rôznych uhlov, prežívať cudzie osudy, emócie a rozhodnutia a aspoň na chvíľu vystúpiť z vlastného príbehu. Aj preto beriem čítanie nielen ako oddych, ale aj ako cestu k lepšiemu pochopeniu ľudí a seba samého.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Musím sa priznať, že na túto knihu som sa veľmi tešil. A nesklamala ma.
Myslím si, že takmer každá slovenská rodina má niekoho, kto kedysi odišiel za oceán. Do Ameriky, Kanady alebo inam, za vidinou lepšieho života. Rovnako je to aj u nás. Môj starý otec síce zostal doma, no viacerí jeho bratranci a sesternice odišli do Ameriky a už sa nikdy nevrátili. Tieto príbehy som poznal od detstva, no až pri čítaní tejto knihy som si naplno uvedomil, akú neuveriteľnú odvahu títo ľudia museli mať. V čase, keď odchod za oceán neznamenal len zmenu zamestnania, ale často aj definitívnu rozlúčku s domovom a rodinou.
Práve v tom podľa mňa spočíva najväčšia sila tejto knihy. Nie je to len historický román. Je to príbeh obyčajných ľudí, ktorí boli prinútení robiť neobyčajne odvážne rozhodnutia.
Veľmi sa mi páčilo, ako autor zachytil atmosféru začiatku 20. storočia. Nielen samotnú cestu do Ameriky, ale predovšetkým život slovenských prisťahovalcov po príchode. Tvrdú prácu, neistotu, diskrimináciu, ale aj nádej, že raz bude lepšie. Historické reálie nepôsobia samoúčelne. Sú prirodzenou súčasťou príbehu a pomáhajú čitateľovi pochopiť dobu aj život ľudí, ktorí ju prežívali.
Postavy sú sympatické a ľahko si k nim vytvoríte vzťah. Andy je prototypom dobrého človeka. Čestného, pracovitého a obetavého. Priznám sa však, že práve to mu podľa mňa trochu uberá na uveriteľnosti. Chýbalo mi viac vnútorných konfliktov, pochybností či rozhodnutí, pri ktorých by musel voliť medzi správnym a ľahším riešením. Ľudia bývajú predsa len o niečo zložitejší. Na druhej strane je to asi jediná výraznejšia výhrada, ktorú ku knihe mám.
Počas čítania som sa viackrát pristihol pri otázke, či by som na niečo podobné mal odvahu aj ja. Opustiť všetko, čo poznám, sadnúť na loď a odísť do krajiny, o ktorej človek vie len z rozprávania. Dnes si často neuvedomujeme, aké jednoduché je cestovať alebo začať nový život. Pred sto rokmi to znamenalo obrovské riziko, neistotu a často aj vedomie, že domov už možno nikdy neuvidíte.
A možno práve preto považujem Amerikánov za dôležitú knihu. Pripomína nám, že za každým priezviskom na zoznamoch prisťahovalcov sa skrýval skutočný človek. So svojimi snami, obavami, láskami aj sklamaniami.
Som vďačný, že sa Tomáš Hudák rozhodol túto tému spracovať. A možno aj vďaka tejto knihe budeme na našich predkov hľadieť trochu inými očami. Uvedomíme si, akú odvahu museli mať, aby opustili domov a začali odznova. A možno budeme hrdí na to, že sa vo svete nestratili. Že aj ďaleko od Slovenska dokázali zostať sami sebou.
Sériu Agent JFK mám skutočne veľmi rád a na každý ďalší diel sa teším s očakávaním. Práve preto ma mrzí, že tentoraz som bol skôr sklamaný.
Nechcem povedať, že ide o zlú knihu. Prostredie je zaujímavé, rovnako aj samotná myšlienka pátrania po stopách Jaroslava Haška v chaose povojnovej Sibíri, Mongolska a Číny. Nechýbajú sympatické postavy, historické udalosti ani exotické prostredie, ktoré sa v rámci série len tak nevidí.
Problém bol tentoraz skôr vo mne a v tom, že som si jednoducho nedokázal nájsť cestu k autorkinmu štýlu rozprávania.
S češtinou pritom bežne problém nemám. Čítam v nej pomerne často a rád. Pri tejto knihe som sa však nezriedka pristihol pri tom, že sa vraciam o niekoľko viet späť, pretože som si uvedomil, že vlastne netuším, čo som práve čítal. Niektoré pasáže na mňa pôsobili neprehľadne a mal som problém udržať si predstavu o tom, čo sa vlastne deje.
Rovnako mi nesedelo tempo rozprávania. Neraz som mal pocit, že dej preskakuje medzi scénami až príliš prudko. Jednu chvíľu sa postavy nachádzajú v pokojnej situácii a o pár viet neskôr sú uprostred udalostí, ktoré by si podľa mňa zaslúžili viac priestoru a lepšie vybudovanie. Často som mal pocit, akoby mi medzi jednotlivými scénami chýbal kus príbehu.
Ďalším problémom bolo množstvo výrazov, pojmov a cudzích slov, ktoré som nepoznal. Samozrejme, človek si ich môže dohľadať, no keď sa to deje príliš často, začne to narúšať plynulosť čítania a vytrhávať z deja.
Najväčším problémom však bolo, že som sa do knihy nikdy nedokázal naplno ponoriť. A keďže práve to je jedna z vecí, ktoré od série JFK očakávam, čítanie sa pre mňa postupne zmenilo skôr na povinnosť než na radosť. Priznám sa, že keď som knihu dočítal, cítil som skôr úľavu než smútok, že príbeh skončil.
Františka Vrbenská je bezpochyby skúsená autorka a verím, že mnohým čitateľom môže jej štýl vyhovovať. Mne však tentoraz jednoducho nesadol. Zo série Agent JFK ide zatiaľ o diel, ktorý ma oslovil najmenej.
A možno je to práve ten prípad, keď problém nie je v knihe, ale v tom, že si kniha a čitateľ jednoducho nesadli.
Tretí diel série nás tentoraz zavedie do Prešporka a priznám sa, že som sa naň veľmi tešil. Samotná séria si ma získala natoľko, že mám pocit, že do konca roka z nej prečítam podstatnú časť. A úprimne, vôbec sa tomu nebránim.
Jednou z vecí, ktoré ma na knihách Juraja Červenáka mimoriadne bavia, je prostredie, do ktorého jednotlivé príbehy zasadzuje. Tentoraz ide o Prešporok a musím povedať, že funguje výborne. Veľmi oceňujem dobové mapy, vďaka ktorým si človek dokáže lepšie predstaviť, kde sa čo odohráva. Ak navyše mesto aspoň trochu poznáte, dokážete sa do príbehu ponoriť ešte intenzívnejšie.
Veľmi sa mi páči aj to, že autor minulosť neromantizuje. Mestá nie sú krásne a čisté kulisy pre historický príbeh. Sú špinavé, hlučné, smradľavé a plné ľudí, ktorí sú presne takí, akí bývali vždy. So svojimi slabosťami, ambíciami, strachmi, túžbou po moci či peniazoch. A práve táto ľudskosť robí celý svet takým uveriteľným.
Osobne veľmi oceňujem množstvo dobových faktov a reálií, ktoré sú do príbehu prirodzene zakomponované. Nepôsobí to ako historická prednáška ani samoúčelná encyklopédia. História tu nie je cieľ, ale prirodzená súčasť príbehu, ktorá mu dodáva hĺbku a autenticitu.
Tentoraz ma veľmi bavilo aj samotné rozprávanie príbehu. Dej na seba krásne nadväzuje, postupne odhaľuje premyslenú spleť udalostí a jednotlivé kúsky skladačky do seba zapadajú prirodzene a logicky. Mal som pocit, že autor presne vie, kam smeruje, a nikde zbytočne netlačí na efekt.
Výborne funguje aj dynamika medzi hlavnými postavami. Stein mi tentoraz sadol viac než v predchádzajúcom diele, nepôsobil na mňa až tak rigidne a puritánsky a jeho charakter akoby dostal trochu viac priestoru ukázať aj inú stránku osobnosti. Barbarič a Jaroš tradične fungujú veľmi dobre a ich vzájomná interakcia patrí medzi veci, ktoré túto sériu robia takou príjemnou.
Veľmi ma baví aj to, že jednotlivé diely sú medzi sebou prepojené. Odkazy na predchádzajúce udalosti, známe postavy či drobné detaily vytvárajú pocit živého sveta, ktorý pokračuje ďalej. A práve takéto drobnosti mám na dobrých sériách veľmi rád.
Za mňa opäť skvelé čítanie, ktoré môžem len odporúčať. A páči sa mi aj to, že záver nie je romanticky prikrášlený. Je taký, aký by podľa mňa mal byť. Spravodlivý.
Na túto knihu som sa veľmi tešil a trochu ma hnevalo, že som si nevedel nájsť dostatok času, aby som sa do nej ponoril naplno. Nakoniec sa mi to však podarilo a musím povedať, že stálo za to vstúpiť do tohto zvláštneho, temného, no zároveň fascinujúceho sveta.
Brandon Sanderson vytvoril univerzum, ktoré funguje až neuveriteľne dobre. Je zvláštne, drsné a svojím spôsobom depresívne. Svet, kde už tisíc rokov padá popol, nádej takmer neexistuje a väčšina ľudí žije v područí tyranie. A napriek tomu vás dokáže okamžite vtiahnuť.
Jednou z najsilnejších stránok knihy je podľa mňa alomantia. Magický systém založený na kovoch nepôsobí ako lacná fantasy „mága“, kde sa deje čokoľvek len preto, že autor chce. Naopak, má jasné pravidlá, logiku a hranice. A práve vďaka tomu pôsobí veľmi uveriteľne. Čitateľ má pocit, že tento systém skutočne funguje a že všetko má svoju cenu aj dôsledky.
Veľmi ma bavila aj samotná myšlienka príbehu. Cieľ, o ktorý postavy bojujú, je ušľachtilý, no zároveň na prvý pohľad takmer nemožný, možno trochu bláznivý, možno utopický, ale presne taký, aký dobré fantasy potrebuje. Nie je to len boj proti zlu. Je to boj za myšlienku, za nádej a predstavu lepšieho sveta.
Vin je mimoriadne dobre napísaná postava. Bavilo ma sledovať jej cestu. Ako objavuje samu seba, svoje schopnosti aj svet okolo nej. Ako sa z neistého dievčaťa postupne stáva niekto silný, no stále ľudský a zraniteľný. Jej vývoj pôsobí prirodzene a uveriteľne.
Rovnako dobre fungujú aj ostatné postavy. Partia okolo Kelsiera je výborne „namixovaná“. Každý má svoje miesto, osobnosť aj úlohu a spolu vytvárajú dynamiku, ktorá funguje. Nechýbajú intrigy, mocenské hry, konflikty rodov, akcia ani momenty, ktoré vás dokážu prekvapiť. Niektoré vás potešia tak, že vám doslova spadne kameň zo srdca, iné zas zasiahnu oveľa viac, než by ste čakali.
Samozrejme, našli sa aj momenty, pri ktorých som mal pocit, že niektoré skutky či rozhodnutia pôsobia trochu naivne alebo akoby len letmo načrtnuté. No pri tak rozsiahlo vystavanom svete, množstve postáv a veľkosti príbehu to dokážem autorovi odpustiť.
Priznám sa, že miestami som mal pocit, že by táto kniha pokojne zniesla ešte pár stoviek strán navyše. A to asi hovorí za všetko.
Za mňa skvelé otvorenie série. Úprimne netuším, čo od ďalšieho dielu očakávať, ale jedno viem isto: veľmi sa naň teším.
Ďalší diel zo série Agent JFK nás tentoraz zavedie do meta-vesmíru ďalekej budúcnosti, kde dochádza k záhadným prepadom jednotlivých agentúrnych základní. Priznám sa, že osobne mám radšej diely zasadené do histórie alebo aspoň s ňou prepojené. Napriek tomu ma však Renegát bavil prakticky od začiatku.
Príbeh je zaujímavý a zároveň pomerne nepredvídateľný. Počas čítania vlastne dlho neviete, čo presne od neho očakávať a najmä prečo bol na riešenie celej situácie vybraný práve JFK. Agent zo „zastaralého“ sveta, ktorý je z pohľadu budúcnosti takmer historickou kuriozitou, má riešiť problém, ktorý presahuje bežné chápanie reality.
Počas čítania som mal miestami pocit, akoby som sledoval epizódu seriálu Star Trek. Vesmírne prostredie, preteky s časom, opustená základňa plná tajomstiev. Jedni sa ich snažia odhaliť, druhí za každú cenu utajiť. Nechýba ani poriadna dávka akcie, ktorá drží tempo aj napätie.
Veľmi dobre fungujú aj postavy. Každá má svoje miesto, motivácie a vlastný charakter. Aj keď ide o ľudí z ďalekej budúcnosti, stále sú to v prvom rade ľudia. Poznačení vojnou, rozhodnutiami a dôsledkami, ktoré nie sú vždy čierno-biele. Práve tento ľudský rozmer dodáva príbehu hĺbku.
Rozuzlenie ma príjemne prekvapilo. Úprimne, čakal som rôzne možnosti, ale toto ma nenapadlo. Zároveň však nepôsobí samoúčelne. Naopak, nadväzuje na predchádzajúce diely a dáva celému príbehu zmysel. Oceňujem, že aj napriek relatívne krátkemu rozsahu drží kniha pekne pokope a nezostávajú po nej zásadné nezodpovedané otázky.
Za mňa určite 5 hviezdičiek. Bavilo ma to, príbeh držal tempo, záver bol nečakaný, no zároveň uveriteľný a ľudský.
Kniha obsahuje aj bonusovú poviedku Slzy bohov s Vincentom Vegom. Priznám sa, že tá ma až tak neoslovila. Pôsobí skôr ako doplnok. Príbeh je pomerne krátky, plný známych motívov a bez výraznejšieho nápadu. Keby tam nebola, nič by sa nestalo. A keby bola dlhšia, pravdepodobne by skôr rušila.
Oliver Pötzsch sa v posledných rokoch stal jedným z mojich obľúbených autorov. Už jeho séria Hrobára patrí medzi veľmi dobré čítanie, a preto som sa na Katovu dcéru naozaj tešil. A musím povedať, že ma nesklamala.
Mám rád historické romány a veľmi oceňujem, keď sa autor nebojí ukázať minulosť bez prikrášlenia. Aj v tomto prípade ide o obraz doby taký, aký pravdepodobne naozaj bol. Nie romantický, nie uhladený, ale špinavý, drsný a vo svojej podstate krutý. Ide o obdobie po tridsaťročnej vojne, teda čas, keď bola smrť každodennou súčasťou života a ľudia jej mali neustále „na dosah“. Obdobie, v ktorom stačila iskra a davová psychóza sa rýchlo zmenila na hon na čarodejnice.
Práve táto atmosféra je jednou z najsilnejších stránok knihy. Autor vás dokáže preniesť priamo do ulíc vtedajšieho mesta. Cítite pach, neistotu aj napätie, ktoré visí vo vzduchu. Máte pocit, že stačí málo a všetko sa zlomí.
Hlavné postavy sú veľmi sympatické a najmä ľudské. Jakob Kuisl ako kat je mimoriadne zaujímavá postava. Človek stojaci na okraji spoločnosti, viazaný množstvom pravidiel a predsudkov, no zároveň ten, ktorý vidí viac než ostatní. Jeho dcéra Magdaléna prináša do príbehu sviežosť a inteligenciu a spolu so Simonom, synom mestského lekára, vytvárajú trojicu, ktorá funguje prirodzene a uveriteľne. Ich vzájomná dynamika je jedným z dôvodov, prečo má človek chuť pokračovať v sérii.
Samotný príbeh je v podstate detektívkou zasadenou do historického prostredia. A musím povedať, že funguje veľmi dobre. Na začiatku autor namieša zaujímavý „koktail“, vražda, podozrenie z čarodejníctva, zmiznuté deti a napätie v meste. Počas čítania som dlho tápal, kam sa to celé vyvinie a aké bude rozuzlenie.
Finále možno nie je tak bombastické, ako by sa mohlo na začiatku zdať, no práve preto pôsobí uveriteľne. Pretože pohnútky ľudí sa v skutočnosti nemenia, a to bez ohľadu na dobu.
Kniha má všetko, čo by ste od dobrej historickej detektívky očakávali. Napätie, intrigy, boj o moc, ľudské slabosti aj trochu tajomna. A hlavne príbeh, ktorý vás núti otáčať stranu za stranou.
Za mňa skvelé čítanie. Priznám sa, že som miestami doslova hltal stránky a už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie.
K príbehom Konrada Sejera som sa dostal už pred rokmi a postupne mi prirástol k srdcu. Nie je to typický akčný policajt, ktorý najprv vystrieľa tri zásobníky a potom z podozrivého „vytlčie“ priznanie. Práve naopak. Je to osamelý vdovec, ktorý viac počúva než rozpráva. Snaží sa pochopiť, nie len odsúdiť. A často z neho cítiť súcit. Nielen s obeťou, ale aj s páchateľom.
Temné sekundy sú v podstate nočnou morou každého rodiča. Asi nikto si nepripúšťa, že práve jeho dieťa by mohlo zmiznúť. A predsa, niekde hlboko v nás ten strach existuje. A práve to je na tejto knihe najdesivejšie. Nepôsobí ako fikcia, ale ako niečo, čo sa môže stať komukoľvek.
Zápletka pôsobí uveriteľne, bez zbytočných efektov. Kniha sa číta veľmi príjemne, aj keď môže mať človek miestami pocit, že sa „nič nedeje“. Lenže práve v tom je jej sila. Takto totiž vyzerá realita vyšetrovania. Pomalá, tichá, plná čakania, neistoty a drobných detailov, ktoré postupne skladajú obraz toho, čo sa stalo.
Je cítiť, že knihu napísala žena. Dôraz sa kladie na psychológiu postáv a ich vnútorné prežívanie. Veľmi sa mi páčilo, že príbeh sledujeme aj očami troch matiek. Každá z nich sa na udalosti pozerá cez to najcennejšie, čo má, svoje dieťa. A práve tento pohľad dodáva príbehu silnú emóciu a hĺbku, ktorá vás núti premýšľať ešte dlho po dočítaní.
Je pravdepodobné, že na to, čo sa stalo, prídete skôr. Kniha neponúka množstvo slepých uličiek ani komplikovaných zvratov. Dejové línie sú pomerne jasné a čitateľ skôr sleduje, ako sa postupne pretnú a potvrdia. No vôbec to neprekáža. Práve naopak. Kniha nestojí na prekvapení, ale na atmosfére a psychologickom napätí.
A možno práve preto funguje tak dobre. Nešokuje vás tým, čo sa stalo. Ale tým, ako veľmi tomu dokážete uveriť.
Za mňa veľmi príjemné, pokojné, no zároveň znepokojujúce čítanie.
Dávam veľmi slušných 4,5 hviezdičky.
Toto ani nie je kniha.
Toto je čistá, jedinečná a krásna emócia.
Keď sa na to spätne pozerám, ani presne neviem, ako som sa k nej dostal. Hľadal som príbeh zo zamrznutých končín sveta. Miesto, kde človek žije drsný život v súzvuku s prírodou, odkázaný len na seba a svoje schopnosti. A možno to nebola náhoda. Možno sú knihy, ktoré si nás nájdu presne vtedy, keď ich potrebujeme.
Príbeh Mabel a Jacka, ktorí odchádzajú ďaleko od všetkého, čo poznali, aby na Aljaške začali nový život a pokúsili sa zabudnúť na svoje trápenie, pôsobí nesmierne uveriteľne. Nie je to však len romantický príbeh. Autorka s citom a pokorou vykresľuje aljašskú prírodu. Jej krásu, ticho a pokoj, ale aj jej krutosť. Je to svet, ktorý nepripúšťa chyby a za omyly tvrdo trestá.
Postavy sú neuveriteľne ľudské. So svojimi pochybnosťami, bolesťou, nádejou aj tichými radosťami. Ich láska je silná, no nie okázalá. Mení sa, dozrieva, hľadá si svoju vlastnú podobu.
A potom je tu Faina.
Postava, ktorá je zároveň krehká aj divoká, tajomná aj detsky čistá. Jej vzťah k Mabel a Jackovi sa vyvíja pomaly, prirodzene, bez veľkých gest a práve preto pôsobí tak silno. Veľmi ma bavilo sledovať, ako si k sebe postupne nachádzajú cestu. Možno aj preto, že mám doma malú dcérku, ktorá objavuje svet, som tento príbeh prežíval ešte intenzívnejšie.
Rovnako krásne sú vykreslené aj vzťahy medzi ďalšími postavami. Priateľstvo, spolupatričnosť, obyčajná ľudská blízkosť. To všetko tu má svoje miesto a dodáva príbehu hĺbku.
Štýl, akým je kniha napísaná, je mimoriadne pokojný a jemný. Doslova z nej vyžaruje ticho zasneženej krajiny. Opisy prírody sú také živé, že máte pocit, akoby ste cítili vietor na tvári a slnečné lúče na pokožke.
Autorka vás prevedie celou škálou emócií. Od radosti a nádeje, cez dojatie až po tiché slzy. Je to príbeh, ktorý nepôsobí silou, ale tichom. A práve v tom je jeho najväčšia sila.
Anotácia na obale neklame.
Je to nádherný, magický príbeh, ktorý vás zasiahne priamo do srdca.
Ďalší diel zo série Agent JFK nás tentoraz zavedie do obdobia prvej svetovej vojny a priznám sa, že za mňa ide opäť o veľmi príjemnú zmenu. Ak ma niečo na tejto sérii baví, sú to práve diely zasadené do histórie. Po knihách odohrávajúcich sa v technologických svetoch budúcnosti ide o osviežujúci obrat. Rovnako oceňujem, že sa tentoraz až tak neriešia udalosti v samotnej agentúre. Pôsobí to ako príjemný oddych.
Samotné obdobie prvej svetovej vojny, najmä začiatky letectva a leteckých súbojov, je spracované veľmi dobre. Je vidieť, že autor téme rozumie a nejde len o kulisu. Aj ja som sa pristihol pri tom, že som si počas čítania vyhľadával konkrétne lietadlá, aby som si vedel lepšie predstaviť jednotlivé scény. A práve v týchto momentoch kniha funguje najlepšie. Keď máte pocit, že sedíte v kokpite spolu s pilotmi, počujete motor, cítite napätie a viete, že stačí jediná chyba a je koniec.
Postavy sú sympatické a nemám na mysli len Johna a Vincenta Vegu, ale aj vedľajšie postavy. Veľmi sa mi páči atmosféra knihy. Je síce mierne zromantizovaná, no presne to jej pristane. Lietadlá, piloti, akísi gentlemanskí rebeli, dobové autá a občas aj štipka života v podobe sympatickej anglickej slečny. Áno, funguje to a číta sa to veľmi dobre.
Dej je zaujímavý, plynule odsýpa a aj keď tentoraz nejde o knihu plnú masívnych prestreliek, výbuchov či brutálnych opisov smrti, vôbec to neprekáža. Práve naopak, presne to zapadá do celkovej atmosféry príbehu. Menej efektov, viac atmosféry a v tomto prípade to funguje.
Priznám sa, že mi bolo až ľúto, keď kniha skončila. Pokojne by som prijal aj ďalších sto strán, určite by bolo o čom. Záver je síce trochu uponáhľaný, ale to už je pri sérii JFK tak trochu štandard. Predsa len nejde o klasické romány, skôr o dlhšie, svižné príbehy.
Za mňa určite veľmi podarený diel série, ktorý krásne ukazuje, že aj bez prehnanej akcie dokáže byť príbeh napínavý, atmosférický a zábavný. A presne takéto diely mám v rámci JFK asi najradšej.
Kornel mi už tak nejak prirástol k srdcu, a tak som sa s radosťou vrhol na ďalšie jeho dobrodružstvo. Knihy nečítam v poradí, v akom vyšli, ale skôr podľa toho, ako sa mi ich podarí zohnať. V tomto prípade to vôbec neprekáža, pretože každý diel funguje ako samostatný príbeh. Na druhej strane je trochu škoda, že vzťahy medzi postavami a ich minulosť sa výraznejšie nerozvíjajú.
Tentoraz sa s Kornelom dostávame do Bratislavy. Už po prvých stranách som mal pocit, že toto by mohlo byť naozaj silné. Vražda kňaza, prostredie cirkvi, tajomstvá a skryté vzťahy. Kombinácia, ktorá má obrovský potenciál.
O to viac ma mrzí, že ten potenciál zostal podľa mňa opäť nevyužitý.
Kornel ako postava ma stále baví. Je to typ chlapa, ktorý toho už od života veľa neočakáva, no napriek tomu si drží svoje hodnoty. Pôsobí uveriteľne, ľudsky, ako niekto, koho pokojne stretnete ráno vo výťahu alebo pri venčení psa. A práve to je jeho sila.
Čo však podľa mňa knihe ubližuje, sú jeho nekonečné vnútorné monológy. Úvahy o svete, o tom, aký bol a aký je dnes, o vlastnej únave zo života… spočiatku to má svoju atmosféru, no postupne toho začne byť priveľa. Po čase som mal pocit, že samotný príbeh ustupuje do úzadia a slúži skôr ako kulisa pre tieto myšlienky. Aj linka s kolegyňou Miriam pôsobí skôr ako doplnok než niečo, čo by dej výraznejšie posúvalo.
Najväčšie sklamanie však pre mňa prišlo v závere. Nie preto, že by bol zlý ako nápad, práve naopak. Problém je v jeho spracovaní. Pôsobí uponáhľane, nedotiahnuto. Chýbajú odpovede na základné otázky, niektoré veci zostávajú len naznačené, akoby ich autor len letmo spomenul a išiel ďalej.
Za mňa osobne ide o jeden zo slabších dielov série. A to ma mrzí, pretože Kornela mám rád a ten potenciál tam jednoducho je, len akoby vždy zostal niekde na pol ceste.
Ak však hľadáte nenáročné čítanie na jeden večer, do autobusu alebo do čakárne, ktoré sa odohráva na Slovensku, kniha svoj účel splní. Za mňa tri hviezdičky, hoci reálne je to skôr dva a pol.
