Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ariadna od Jennifer Saint ma prekvapila prepracovaným príbehom pomerne vedľajšej postavy zo sveta gréckej mytológie. Héra preto vo mne vyvolávala určité očakávania, najmä pre možnosť nahliadnuť priamo do epicentra Olympu.
Dej sleduje chronologický prierez dôležitými okamihmi spojenými s touto gréckou bohyňou. Na rozdiel od Ariadny, ktorá sa sústreďovala na jednu či dve kľúčové udalosti, tu autorka ponúka skôr prierez celým obdobím vlády Olympanov.
Héra je v knihe vykreslená ako kráľovná Olympanov, ktorá však svoj titul má iba „na papieri“. Autorka tak ukazuje bohyňu ako pomerne zraniteľnú a bezmocnú postavu, ktorá len ťažko dokáže čeliť jednotlivým prekážkam. Hoci sa pravdepodobne drží dochovaných mýtov o Hére, jej príbeh začne v určitom momente pôsobiť obyčajne. Práve istá pompéznosť mi v tejto knihe chýbala pritom v Ariadne bola zachytená veľmi pôsobivo.
Dej sa na môj vkus miestami vlečie a pôsobí cyklicky Héra a jej vzbura číslo jeden, dva, tri… Náznak výraznejšieho posunu prichádza až v samotnom závere. Práve ten podľa mňa toto dielo zachraňuje a (aspoň mne) ponúka odpoveď na otázku: „Čo sa stalo s gréckymi bohmi po skončení ich zlatej éry?“
Robert Langdon sa po návšteve Ríma, Paríža, Washingtonu či Istanbulu konečne ocitol v Prahe. Moje očakávania boli, prirodzene, vysoké. Keďže Da Vinciho kód a Anjeli a démoni považujem za klasiku súčasnej beletrie, v kútiku duše som dúfal, že po dlhšej odmlke autor svoj triumf zopakuje. Žiaľ, tento pocit sa nedostavil.
Mrzí ma predovšetkým fakt, že to, čím bol Brown kedysi výnimočný teda odvaha otvárať kontroverzné témy, precízne opisy a trefná kritika svetových náboženstiev sa akosi vytratilo. Rozumiem, že autor mal zrejme ambíciu priniesť niečo nové, no bez týchto charakteristických čŕt pôsobí Posledné tajomstvo len ako priemerný thriller, ktorý v záplave iných titulov ničím nevyniká. Zapojenie CIA a ďalších štátnych zložiek mi prišlo, úprimne povedané, trochu tuctové.
Čo ma však mrzí ešte viac, je nevyužitý potenciál Prahy. Toto mesto ponúka oveľa viac, než sme v knihe dostali. Praha je predsa neodmysliteľne spätá s alchýmiou a tajomnom, s čím sa dalo literárne naozaj vyhrať. Autor mohol hlbšie vykresliť dejiny strednej Európy a dať väčší dôraz na lokálnu kultúru namiesto toho, aby do českých reálií nasilu dosadzoval americké tajné služby.
Aby som však len nekritizoval, musím vyzdvihnúť plot twist spojený s postavou záporáka. Práve v tomto momente som opäť pocítil tú originalitu, ktorá mi vo zvyšku príbehu tak citeľne chýbala.
Ak by som mal knihu vyjadriť tromi slovami, boli by to bolesť, ľútosť a zraniteľnosť.
Bolesť, pretože príbeh ukazuje bolesť na všetkých frontoch. Zobrazuje bolesť fyzickú, emočnú aj psychickú. Navzájom sa dopĺňajú, ovplyvňujú a spolupracujú.
Ľútosť, pretože pri čítaní jednoducho začneš postavy ľutovať. Ľútosť sa však dostaví aj pri pomyslení na to, že tieto príbehy sa v nejakej forme skutočne dejú. Kniha síce nezachytáva skutočných ľudí, no krutosť reálneho sveta vie byť rovnaká ako tá v knihe.
Zraniteľnosť, pretože život je presne taký plný zraniteľnosti. My ľudia sme krehké bytosti a často si ani neuvedomujeme, ako nás jediné rozhodnutie môže poznačiť na celý život. Malý život je však aj o zraniteľnosti voči sebe a voči druhým. Ukázať svoju zraniteľnosť je niekedy beh na dlhú trať.
Existuje nespočetne veľa tém, o ktorých je možné diskutovať vďaka tejto knihe. Sebaláska? Psychické problémy? Vzťahy? Identita? Trauma z minulosti? Odpustenie? Dôvera? Smrť? Zmysel života? Stačí si len vybrať.
Želám si, aby sa toto dielo dostalo k čo najväčšiemu množstvu ľudí. Nie je to jednoduché čítanie, ale je to vo svojej podstate potrebné čítanie.
To čo zanedbáva školský systém vie nahradiť táto knižka. Sexuálna výchova nemusí byť výhradne o sexe. Môže byť o nás... ľuďoch. A práve človečina je to, čo v našom štáte už nejakú chvíľu absentuje.
Knižka vie byť užitočný "manuál" pre dospievajúcich ľudí no neuškodí ani rodičom alebo iným osobám v dospelosti.
It was... something.
To, čo som pri knihe postrádal, bola hlavná myšlienka príbehu a isté nelogické rozhodnutia postáv. Pointa príbehu sa čitateľovi odkrýva až v poslednej kapitole, čo oslabuje motiváciu čítať zvyšných približne 450 strán.
Autorka sa rozhodla namiesto jednej hlavnej postavy vytvoriť šesť, čo na mňa osobne pôsobilo rušivo. Chýbala mi možnosť sympatizovať s niekým a podporovať ho počas jeho vývoja.
Napriek tomu má kniha niekoľko svetlých momentov a neočakávaných situácií, ktoré ma nakoniec presvedčili prečítať ju až do konca.
Jak se stát jiným je zmesou spoločenského románu a autobiografie. Príbeh je nabitý túžbou, zlosťou, smútkom a nádejou. Motivácia opustiť svoje rodisko a začať život nanovo je niečo, s čím sa dokáže mnoho čitateľov stotožniť. To platí najmä pre ľudí, ktorí sa pre homofóbiu stali terčom. Autorov príbeh je tak do značnej miery aj príbehom mnohých mladých ľudí, ktorí každodenne balansujú medzi starým a novým životom. Kniha navyše upozorňuje na jednu zásadnú vec - tento príbeh je poháňaný zámerom potlačiť vlastnú autentickosť s cieľom vyhovieť komukoľvek, len nie sebe. Chcieť sa zmeniť je snom mnohých queer ľudí. A práve tento toxický vzorec správania, ktorý vzniká aj kvôli našej spoločnosti, je skvelým posolstvom knihy. V knihe mi však chýba akýsi zlomový okamih či plot twist niečo, čo by príbehu dodalo prvok nepredvídateľnosti.
Na tejto knihe je krásne, že zachytáva presne to, čo vidíme v našej spoločnosti spúšť. Spúšť, ktorá je hlboko zakorenená v našej histórii, no neustále presakuje do nových generácií. Veľmi oceňujem, že autor sa nesnažil záver knihy zapracovať do umelého optimizmu, ktorý pri ťažších témach často vnímam. Nie. Autor nám podal túto tému v jej presnej podobe surovú a autentickú. Treba si uvedomiť, že ťažobu tejto knihy mnohí z nás zažívame každý deň... Preto si veľmi (aj keď trochu naivne) želám, aby si knihu prečítalo čo najviac skeptických, konzervatívnych a netolerantných ľudí. Pretože na konci dňa jedna vec je, kto v tú noc stlačil spúšť, no druhá vec je, kto všetko na Slovensku vytváral a stále vytvára prostredie, ktoré vyústilo do tejto vraždy.
Knihu som si kúpil s dobrým úmyslom rozšíriť si obzor príbehu, ktorý bol sfilmovaný a uvedený na Netflixe. Autorov štýl písania mi však robil extrémny problém. Dejová línia bola veľmi chaotická, 95% knihy tvorili skôr autorove vnútorné monológy než opis samotného príbehu počas konverznej terapie. Pokiaľ by som mal hodnotiť iba posolstvo príbehu, bez váhania by si kniha zaslúžila hodnotenie 5/5. Pre ťažkopádny, zložitý a nezaujímavý štýl písania som musel dať nižšie skóre. V každom prípade, "Boy Erased" vo všeobecnosti stojí za zváženie pre ľudí, ktorí hľadajú queer literatúru. Osobne by som však uprednostnil iné tituly alebo (v tomto prípade) si radšej pozrel iba film, ktorý je naozaj dobrý.
Ocenil som témy, ktoré sa autorka rozhodla komunikovať vo svojej knihe - rasová otázka, nerovnomerné postavenie mužov a žien, vykorisťovanie chudobných krajín (a ľudí), byrokracia a papalášizmus.
Ale...Postavy, dej a prostredie mi osobne prídu ako mix diel Harry Potter, Hry o Život a Divergencia. Akadémia "mágie" je len akousi barličkou príbehu, ktorá akosi vôbec neovplyvňuje chod deja. Absencia kúziel by nejako nenarušila príbeh. Robina postava sa od druhej polovici knihy mení drastickým až neprirodzeným spôsobom. Práve tu vnímam silnú paralelu s Katniss - nevinná násťročná osoba, ktorá sa z ničoho nič stane hlavnou postavou revolúciu. V tom problém nie je. Problém je v tom, že autorka Robinu transformáciu akosi urýchlili z kapitoly na kapitulu. Na strane druhej, možno šlo o zámer.
Mňa osobne kniha nesklamala, no zároveň ani nezanechá významnejšiu stopu. Štyri hviezdičky dávam (ako som na začiatku spomenul) za dôležité témy, ktoré by v našej spoločnosti mali byť častejšie komunikované.
Často sa v "ezo" a "motivačnom" svete hovorí, že treba odpúšťam druhým ľuďom...a potom aj sebe. Takmer nikdy sa ale nehovorí o príčine daného problému a ako ho vôbec pochopiť. Liek na naše problémy hľadáme na druhom konci sveta, v rôznych mystických zaklínadlách a prežitkoch, ktoré nás dokážu pomaly osvietiť. A pritom pod lampou sa skrýva najväčšia tma. Nech už je naše smerovanie v živote akékoľvek, neocitli sme sa tu z ničoho nič. Máme svoju minulosť, svoju históriu. Až po prečítaní tejto knihy mi došlo, že naša pokrvná línia zasahuje do nášho života viac než dosť. Je preto dobré sa zastaviť a načúvať svojej histórií - ale samozrejme v nej nebyť uväznený. Osobitne si myslím, že táto kniha ponúka ešte jeden dôležitý odkaz. Mali by sme menej používať otázku "Čo ti je?" a viac používať otázku "Čo sa ti stalo?".
