Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Daniel Silva dlhodobo patrí k mojim obľúbeným autorom, ale v rámci hodnotenia posledných 2 jeho kníh som opakoval, že autor sa opakuje. A napíšem to opakovane aj do tretice. Autor sa jednoducho opakuje. Opätovne sa zopakujem aj ja, že jeho najväčším fanúšikom to vadiť nebude. Akoby sa autor buď vyčerpal, alebo „rezignoval“ na nejaké väčšie zmeny, keď mu toto funguje a jeho knihy sa predávajú. Pre niekoho je tento prístup dobrý, pre iného neutrálny a pre niekoho bude zlý. Mňa tie knihy, ktoré sa podobajú ako vajce k vajcu už začínajú trochu nudiť (smutné konštatovanie pri obľúbenom autorovi). A to ma v rámci mojich neprečítaných kníh ešte čaká jeho najnovšia kniha Vnútorná záležitosť. Za mňa by to chcelo väčšiu dávku inovácie.
Už prvú knihu o bývalom agentovi CIA Courtovi Gentrym alias Sivom mužovi som okomentoval ako „modernú rozprávku pre dospelých“. Sivý muž je „morálny zabijak“, ktorý si sám vyberá objednávky a odstraňuje iba tých, ktorí ubližujú druhým ľuďom (teda eliminuje tých zlých). Pocitovo mám dojem, že druhá kniha bola ešte o niečo lepšia ako kniha prvá. Dej sa odohráva v Írsku, vo Francúzsku, v Rusku, v Sudáne a v medzinárodných vodách. Akcia strieda akciu, jeden výbuch iný, jedny zbrane iné... Jednoducho akčná naháňačka prerušovaná pár pomalšími scénami. Gentry v prvej knihe stratil svojho obvyklého sprostredkovateľa, tak si musel zvoliť nového. Jeho voľba padla na ruského obchodníka so zbraňami, od ktorého dostane objednávku zabiť sudánskeho prezidenta. Táto objednávka sa čiastočne stretáva s iným zadaním od neoficiálneho tímu CIA, ktorý chce prezidenta uniesť, aby ho mohli USA odovzdať pred medzinárodný tribunál. Samozrejme obdobne ako v živote/vo filme/v seriáli, žiadna špionážno-bojová operácia neprebieha podľa starostlivo pripraveného plánu, lebo jednoducho takto život/film/seriál nefunguje. Ako to všetko teda dopadne (prípadne nedopadne), sa dozviete, keď si knihu prečítate.
Michaela Connellyho netreba predstavovať, lebo je to naozaj plodný autor, ktorého najznámejším hrdinom je detektív Harry Bosch. V poslednom období však Connelly čoraz viac experimentuje s novými hrdinami svojich románov, čo môže súvisieť najmä s tým, že Harry Bosch smeruje do detektívneho dôchodku. Osobne som si myslel, že autor bude skôr rozvíjať príbehy ďalších svojich postáv, či už advokáta „zo zadného sedadla“ Mickeya Hallera, detektívky LA PD Renée Ballardovej, alebo začínajúcej policajtky a Boschovej dcéry Maddie Boschovej. Autor však opäť raz prekvapil a napísal knihu z iného prostredia (ostrov Catalina) a s iným hlavným hrdinom detektívom seržantom Stilwellom z Úradu šerifa okresu Los Angeles. Všetky postavy Connellyho spája veľký zmysel pre česť a plnenie povinností, a to aj v prípade, kedy ich to má dostať do sporu s kolegami alebo nadriadenými. To sa stalo aj detektívovi seržantovi Stilwellovi, ktorého poslali „za trest“ z oddelenia vrážd v Los Angeles na ostrov Catalina, kde slúžia zástupcovia šerifa, ktorí mali na „pevnine“ nejaký problém. Ostrov je dovolenkovým miestom, kde zástupcovia šerifa jazdia na elektrických golfových vozíkoch a riešia drobné priestupky (napr. výtržnosti opitých turistov). Nič vzrušujúce. To sa však zmení, keď sa objaví séria zločinov, ktoré vyústia do veľkého sprisahania spojeného s viacerými ťažkými zločinmi a nečakaným zvratom na konci. Prostredie, postavy, hlavný aj vedľajšie príbehy ma bavili. Kniha je pomerne útla (288 strán) a dej ubieha primerane rýchlo. Nový hlavný hrdina detektív seržant Stilwell (pôvodne policajný potápač) je za mňa sympatický a úplne zapadá medzi ostatných autorových hrdinov, hoci je každý z nich odlišný.
Ide o vlastný životopis nemeckého príslušníka SS Rudolfa Hössa, ktorý napísal po skončení 2. svetovej vojny v poľskom väzení, keď čakal na popravu za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Kniha je tak poznamenaná miestom a časom, kedy bola napísaná. Z knihy zároveň vyplýva snaha Hössa zbaviť sa určitej viny tým, že len počúval rozkazy a nemal prostriedky ani možnosti, aby zamedzil tomu, čo sa dialo v koncentračnom tábore, ktorému velil. Höss bol veliteľom tábora Auschwitz (Osvienčim), ktorý bol najväčším a najznámejším koncentračným a vyhladzovacím nacistickým táborom v okupovanom Poľsku. Höss bol ako mnoho nemeckých dôstojníkov technokrat, ktorý bez nejakého väčšieho premýšľania plnil uložené rozkazy a hľadal možnosti ako ich vykonať čo najefektívnejšie (v tomto prípade masové zabíjanie Židov). Höss bol „povolaný“ pre tieto úlohy aj tým, že mal skúsenosti s väzenským systémom, nakoľko bol počas Weimarskej republiky 5 rokov väznený za účasť na vražde. A už v roku 1934 sa pripojil k jednotkám SS, ktoré boli zodpovedné za stráženie nacistických táborov (ochrannej väzby), v ktorých boli v tom čase umiestňovaní najmä politickí väzni a asociáli. Höss bol popravený obesením v roku 1947 v Osvienčime (Auschwitz I) t. j. na mieste, ktorému za vojny velil. Pokiaľ vás zaujíma téma 2. svetovej vojny a holokaustu, tak táto kniha stojí za prečítanie.
Keď som knihu zbadal v kníhkupectve, tak som si povedal, že dám šancu poľskej detektívke od autora Remigiusza Mróza. Pokiaľ si dobre pamätám, tak jediným poľským autorom, ktorého knihy som čítal, bol Henryk Sienkiewicz. A musím povedať, že moje pocity z knihy sú veľmi zmiešané. Kniha začína nie úplne obvyklou vraždou na nie úplne obvyklom mieste (vysokohorský terén na poľskej strane Vysokých Tatier), ale inak je to na začiatku taká klasická detektívka. Potom sa to nejako zvrtne, dej sa doslova prepáli neskutočne pôsobiacimi akčnými dobrodružstvami policajného komisára Wiktora Forsta a novinárky Olgou Szrebskou, ktoré sa tiahnu cez Poľsko, Bielorusko, Rusko, Kazachstan, USA a Ukrajinu. Komisár Forst pôsobí, že je ho ťažšie zabiť ako legendárneho Johna McClanea z filmovej série Smrtonosná pasca. Hlavný hrdina síce utrpí nejaké tie rany (a vyrazené zuby), ale mal som pocit, že by nakoniec dokázal poraziť aj legendárneho Chucka Norrisa. V rámci deja sa okrem tajomných vrážd objavujú ešte tajomnejšie antické mince a ešte viac tajomnejšie tzv. Kumránske zvitky, obdobie 2. svetovej vojny atď. Taký miš-maš. Osobne mám rád, keď sú knihy dejovejšie (akčnejšie), ale toto bolo už aj na mňa priveľa. A úplný záver bol síce najpokojnejšia časť knihy, ale bol nečakaný až šokujúci. Kniha je označená ako 1. diel série Tatranské vraždy, takže zjavne bude aj nejaké pokračovanie. Či si však prečítam pokračovanie, to teraz naozaj netuším.
Knihy Róberta Galbraitha to jest J. K. Rowlingovej ma bavili. Avšak posledné2 knihy boli obsahovo enormne dlhé anebavili ma až tak ako tie predchádzajúce. Búrlivá krv má viac ako 900 strán ačítal som ju 4mesiace. Atramentovočierne srdce má dokonca viac ako 1000 strán ačítal som ho 9 mesiacov. Vrámci recenzie Búrlivej krvi som napísal, že mohla mať kľudne o300 strán menej. Atramentovočierne srdce ma nezaujalo skôr témou(internetové prenasledovanie), ale tiež mohlo mať kľudne polovičný rozsah. Na druhej strane musím povedať, že časť čitateľov (korektnejšie povedané čitateliek) má ztejto dĺžky radosť azich recenzií vyplýva, že kľudne by mohli mať knihy aj oďalších 500 strán viac. Vodný hrob je počtom skoro 1000 strán rovnako rozsiahla kniha. Tiež som bol pomerne skeptický ako mi sadne prostredie hlavnej dejovej línie, ktorá sa odohráva vprostredí sekty. Bol som však veľmi pozitívne prekvapený. Knihu som si zobral na dovolenku aprečítal som ju za 10 dní tesne po návrate z nej. Už zdĺžky čítania je vidieť, že ma kniha oveľa viac bavila ako predchádzajúce 2. Dej má spád, je bohatý na rôzne udalosti, ato vrámci všetkých dejových línií. Jediná „vedľajšia“ dejová línia, ktorá ma nebaví je „telenovelový“ vzťah medzi hlavnými postavami súkromných detektívov Cormorana Strikea a RobinEllacottovej. Väčšinu detektívok, ktoré čítam (Connelly, Dán, Horst, Neuer...) napísali muži, ktorí vzťahy takýmto spôsobom nezobrazujú. Takže na toto spracovanie nie som jednak zvyknutý ajednak to nie je pre mňa zaujímavé. Povedal by som, že dvaja dospelí, praktickí ľudia, ktorí sa ako detektívi viac vyznajú vľuďoch aprejavoch ich správania ako bežná populácia, si budú vedieť povedať, akoto medzi nimi je, aké majú túžby aočakávania. Alebo by to mohli jednoducho detektívne zistiť. Galbraith/Rowlingová má však zjavne iné plány atak sa táto čoraz dôležitejšia dejová línia podobná nekonečnej „mydlovej opere“. Ale opäť väčšina recenzentov (korektnejšie povedané recenzentiek) na Martinuse boli ženy, ktoré si túto dejovú líniu ajej čoraz väčší priestor vknihe doslova užívali asnapätím očakávali ako sa vzťah hlavných postáv vyvinie ďalej. Azjavne neboli sklamané, nakoľko kniha má hodnotenie 4,9hviezdičky az96 hodnotení bolo len jedno za 4 hviezdičky adve za 2 hviezdičky. A všetky písomné recenzie boli za 5 hviezdičiek. Ja som dal rovnako 5 hviezdičiek, lebo kniha je to výborná apokiaľ ste ešte od Galbraitha/Rowlingovej ešte nič nečítali, začal by som prvou knihou série (Volanie kukučky). Ak ste sériu už čítali aniekde ste prestali (napr. pri Atramentovočiernom srdci), tak kľudne môžete pokračovať včítaní tejto knihy. Možno sa trochu stratíte vniektorých postavách alebo vzťahoch, ale nie tak, aby ste si knihu Vodný hrob nemohli užiť.
K „letným“ alebo „dovolenkovým“ románom Dominika Dána bývam zavše kritický, nakoľko podľa môjho názoru často nedosahujú kvalitou tie „zimné“ alebo „vianočné“. Možno sa však blýska na lepšie časy, lebo aj predchádzajúcu „letnú“ alebo „dovolenkovú“ knihu som hodnotil pozitívne a pozitívne hodnotím aj túto knihu. Alebo možno som len menej kritický. Ktovie. S kolegami z Právneho odboru sme mali tradíciu „nekritických piatkov“, počas ktorých sme sa viac či menej úspešne snažili vyhýbať kritiky. Alebo len takému všeobecnému sťažovaniu sa. Bola to milá tradícia a nakoľko túto recenziu píšem v piatok, má to určitý vplyv aj na priaznivosť tejto recenzie. A možno som len všeobecne menej kritický voči autorovi, nakoľko som si už zvykol, že nie každá jeho kniha je majstrovským kúskom. Ale späť k románu. Kniha sa mi páčila, prečítal som ju za 2 dni počas dovolenky, čo svedčí o jej pútavosti. Základná zápletka vraždy neznámeho mladého muža, z ktorého sa vykľuje policajt, je fajn. Pozadie vraždy a motív páchateľa je tiež fajn. Reálny a uveriteľný. Rozuzlenie pre mňa pomerne prekvapivé. Nenudil som sa, neprevracal som nespokojne stránky s pocitom márneho využitia času. Možno to nie je autorov najlepší román, ale ani najhorší. Taká fajn Dánova klasika, ktorú má väčšina čitateľov jeho románov rada.
Fanúšikovia Michaela Connellyho si musia zvykať, že hlavný hrdina jeho kníh Harry Bosch starne a vyšetrovanie prípadov tak musia prevziať mladší. Takou je detektívka Renée Ballardová, ktorá sa už objavila v predchádzajúcich románoch ako samostatná postava a prvýkrát aj Boschová dcéra Maddie, ktorá sa chce stať detektívkou. Harry Bosch tak síce pomáha s vyšetrovaním, ale skôr sa dostáva do pozície mentora, ktorý sa podľa môjho názoru bude ďalej objavovať v Connellyho románoch (ak sa autor nerozhodne inak), ale už len ako taký neformálny radca. Hold nič netrvá večne a hoci je Harry Bosch kultová postava detektívok, tak ani on nemôže knižne žiť a vyšetrovať večne. Na kvalite Connellyho románov však táto generačná výmena nemá (nateraz) vplyv a jeho najnovšia kniha Čakanie je toho dôkazom. Pre mňa dobre poskladané príbehy s napínavými dejmi, ktoré sa čítajú rovnako výborne ako iné Connellyho romány. Priaznivcom Connellyho a klasických detektívok netreba túto knihu osobitne odporúčať, lebo určite ju majú už dávno prečítanú.
Veľmi rád som pozeral televízny dokumentárny seriál s rovnakým názvom. Dejiny ma vždy bavili a autor Pavel Dvořák vedel pútavo rozprávať o minulosti a dejinách. A vedel aj pútavo písať. Zatiaľ som prečítal iba prvú knihu z 10 dielnej série Stopy dávnej minulosti (posledná 10. kniha série predstavuje autorovu biografiu, ktorá napísala jeho manželka - historička Daniela Dvořáková po jeho smrti). Prvá kniha série pojednáva o najstarších dejinách územia, ktoré sa neskôr stalo Slovenskom, a to na podklade konkrétnych miest a pamiatok, ktoré sa našli (napr. jaskyne, pohrebiska, zaniknuté opevnené miesta v horách, osady, obydlia, nádoby, šperky, zbrane, pracovné nástroje atď.). Ide o historické obdobie, v ktorom ešte neexistovali žiadne písomné pramene, a o ktorom sa zachovalo málo hmotných pamiatok. Niektoré pamiatky boli nenávratne zničené časom a poveternostnými vplyvmi, iné (nájdené v minulosti) boli stratené a ďalšie ešte čakajú na objavenie. Autor dáva jednotlivé slovenské nálezy aj do súvislosti s nálezmi v okolitých krajinách (napr. Česko, Maďarsko, Rakúsko, Ukrajina), resp. v iných častiach sveta. Autor sa venuje nie len archeologickým nálezom, ale aj ich objaviteľom, resp. známym dejateľom, ktorí sa najmä v 19 storočí zaslúžili o ich objavenie, popis, či zachovanie, čím dotvára celkový kontext a prepája dávnu históriu s históriou nedávnou. Kto má rád históriu a populárno-náučný štýl, ktorý je viac dejovejší než opisný, tak si príde na svoje.
Desiaty diel série kapitána Steina, notára Barbariča a seržanta Jaroša. Kniha je výborná. Hlavní hrdinovia sa opäť stretávajú spolu, aby tentokrát vyšetrili zmiznutie cisárskeho astrológa a vyslanca v Košiciach. Dej, zápletka aj dobové reálie sú vynikajúco spracované, čo však nie je žiadne prekvapenie u Juraja Červenáka a jeho kníh. Knižný príbeh sa odohráva na pozadí historickej doby začiatku 17. storočia a stretávame sa s postavami skutočnými (historicky doloženými) ako aj fiktívnymi. Zostáva zachovaná vzájomná interakcia hlavných hrdinov, hoci sa často stáva, že sa v rámci vyšetrovania rozdelia. Musím povedať, že mne sa viac páči, keď sú hlavní hrdinovia série všetci spolu. Nakoľko ide o desiaty diel série, už musíme počítať s určitým opakovaním knižných vzorcov. Niektorí čitatelia sa môžu začať nudiť, pre iných je to naopak vítaný stereotyp, ktorý sa im páči, ktorý majú radi a netúžia po veľkých zmenách. Ja osobne som nemal pocit, že by sa kniha opakovala a že by som sa nudil. Skôr taký pocit známeho prostredia a ľudí, od ktorých viete, čo môžete a máte očakávať. Dej je dobre rozložený a plynulý. O rôzne prekvapenia a zvraty nie je núdza. Koho bavia historické romány, ten asi Juraja Červenáka pozná a teda knižnú sériu ani jej desiatu časť mu nie je potrebné predstavovať. Kto ešte nečítal žiadnu knihu série, odporúčam začať od prvej knihy: Mŕtvy na Pekelnom vrchu.
