Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Neznášam knihy a nerád čítam. Toto konštatovanie sa ma však netýka, nakoľko opak je pravdou. Milujem knihy a hru so slovami. Budem k Vám úprimný, neviem klamať. Iba ak sám sebe. Mám rád knihy, no nie všetky a len niektoré. Nebudem si klamať. Všetko je relatívne. Aj pravda, aj knihy, aj knihy o pravde, aj pravda o knihách. Ako hra so slovami. Ako láska ku knihám. Ako láska. Hory prenáša.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kvapky na mňa dýchli dávku nostalgie (hoci som nebýval na Mlynoch, niektoré miesta v príbehu som poznal) + samotný opis radostí a strastí internátneho a vysokoškolského života je pomerne sugestívny a dal mi analogicky zaspomínať na oné časy. Spočiatku som si zvykal na autorov štýl písania, nakoľko je veľmi špecifický a svojský a s podobným štýlom som sa ešte nestretol (zdrobneniny, kontrasty, anglické vety, istá snovosť), ale v priebehu čítania som sa naň naladil a vlastne mi k príbehu aj dobre zapasoval. Osobne veľmi nečítavam slovenské texty, resp. príbehy odohrávajúce sa v reáliách SR / ČR, akosi ma slovenské mená a prostredie nevedia vtiahnuť, no v tomto prípade, a možno to bolo práve aj dávkou nostalgie a autorovho štýlu, všetko sadlo, a príbeh Mirka, Samka, Majky, Hanky, Laury a Bendžiho ma zaujal. A hoci sa toho napokon v knižke až tak veľa (naoko) neudeje, očakával som väčšiu dramatizáciu istých momentov, no vo výsledku je to príjemné čítanie a som zvedavý na pokračovanie.
Táto kniha vo mne vzbudila zvedavosť, ale žiaľ nepodarilo sa jej vo mne vzbudiť úžas. Aspoň nie pokiaľ ide o úžas spojený s jej čítaním. Čakal som totiž niečo trochu iné knižka opisuje tému úžasu z pohľadu rôznych oblastí života, autor do toho zapája svoju skúsenosť spojenú s úmrtím jeho brata, pričom je tu aj viacero rôznych osobných príbehov a zážitkov iných ľudí, no kniha je písaná viac filozoficko teoreticky než prakticky. Osobne som očakával väčší záber práve smerom do praxe. No odnášam si z nej aspoň niekoľko zaujímavých postrehov a myšlienok. "Je krásne, že tie dôležité veci v živote sú tie nedôležité a náhodné."
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Annie Jacobsen predkladá hypotetický príbeh založený na skutočných historických udalostiach, vedeckých zisteniach, psychológii človeka a spoločnosti, ktorý pracuje s premisou čo by sa pravdepodobne stalo, keby niektorý štát napadne iný štát jadrovou zbraňou. V tomto modelovom príklade je prvotným útočníkom KĽDR a napadnutým USA - autorka teda z pohľadu američanov rozoberá čo by sa zrejme dialo na úrovni jednotlivých inštitúcií, od bežného človeka až po vládne organizácie a prezidenta, a to v rozpätí konkrétnych časových bodov. Asi nie je prekvapením, že od začiatku útoku až po totálny jadrový holokaust by neprešlo viac než pár hodín, dokonca minút. Ide o text tak autenticky pôsobiaci, intenzívne podaný, sugestívny a nervydrásajúci, že som ho zhltol za necelý víkend, po celý čas som sa cítil vnútorne nepríjemne a svojim dopadom pre mňa predčil akýkoľvek thriller / horor či knihu / film, zo žánru, ktorý pracuje s napätím. Ostáva len dúfať a veriť, že niečo také ostane navždy len na papieri a v rovine hypotéz.
K tejto knižke som sa dostal v podstate náhodou, sám by som ju asi ani nevybral, no pomohla reklama v podobe Netflixovskej adaptácie (v čase čítania som ju ešte nevidel), a spoločný zámer s priateľkou prečítať si ju spolu súčasne (každý jeden výtlačok). No a v konečnom dôsledku musím konštatovať, že knižka ma milo prekvapila - chvíľu mi síce trvalo kým som sa začítal (nebolo to zaháknutie hneď od prvých strán), no ako dej plynul a začal sa zamotávať, chytilo ma to a už sa čítala sama. Je to príbeh, ktorý tematizuje jednu tragickú udalosť a jej dôsledky a presah z minulosti do súčasnosti, hľadanie svojho miesta v spoločnosti a vo svete, priateľstvo, odpustenie, zmierenie, má to oddychovú atmosféru a v čitateľovi zanechá príjemný pocit. Nenáročné čítanie na povznesenie nálady.
Ťažko je hodnotiť poéziu, keď tá je svojou formou a obsahom tak vysoko subjektívna, nielen z pohľadu autora ale aj z pohľadu čitateľa, že predstavuje v podstate neprenosný zážitok. Zbierka básní Adastra tematizuje lásku v rôznych podobách, lásku očakávanú, lásku naplnenú, lásku dúfanú, vyznávanú, a pod., text sa číta dobre, navyše je spestrený minimalistickými ilustráciami, avšak ja osobne mám radšej iný typ poézie/písania, a preto hodnotím 4*.
Poézia písaná Viggom Mortensenom v priebehu rokov, navyše v duálnom jazykovom znení (anglicky / španielsky a slovenský preklad), ktoré umožňuje autentický vhľad do originálneho textu a obohatená o čiernobiele analógové fotografie. Čo viac si môže fanúšik poézie a Vigga Mortensena priať ? Pri čítaní som mal pocit, akoby mi Viggo svojím kultivovaným prejavom a pokojným hlasom predstavoval akési záblesky zo svojho života.
Ak sú sociálne siete zrkadlom spoločnosti, potom je pesimizmus na mieste a bolo by načim s tým niečo urobiť. Sociálne siete sa totiž fakticky spreneverili svojmu primárnemu účelu a stali sa prostriedkom boja o moc, už dávno neplatí, že príspevky na sieťach vidíme zoradené chronologicky a primárne od svojho najbližšieho okolia, platí, že emócia predáva. Bez ohľadu na to či je založená na pravde. Heslo „rozdeľuj a panuj“ je potom v tomto kontexte aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Text, ktorý autor predkladá obsahuje fiktívny príbeh, inšpirovaný skutočnými udalosťami, preložený úvahami o stave sociálnych sietí s presahom do spoločnosti a mnohé z nich sú očiotvárajúce alebo aspoň donebavolajúce, našťastie však ponúka aj potenciálne návrhy ako sa z tohto nešťastného stavu vymaniť. Je to správa, ktorá má síce trpkú pachuť, ale mal by si ju prečítať každý.
Túto knižku som si chcel prečítať už dávnejšie a čím dlhšie som čakal, tým viac ma lákala, až som sa teda do nej pustil. Nadšenie ma neopúšťalo ani počas jej čítania a v podstate si udržala moju pozornosť až do konca, hoci miestami môj záujem už trochu ochabol, no a po jej prečítaní už sa rozhliadam jednak po pokračovaní a jednak po ďalších zaujímavých knihách. Asi tak by sa v skratke dalo opísať pôsobenie dopamínu, resp. dopamínovej dráhy a jej vyvažovateľa, vo vzťahu k čítaniu všeobecne na príklade čítania tejto konkrétnej knižky. Inak kniha je písaná prehľadne, zrozumiteľne, obsahuje zaujímavé fakty niektoré známejšie iné ani netušené, a určite sa oplatí sa do nej pustiť. Odkrýva totiž mechanizmus nášho základného fungovania v rôznych oblastiach života.
Anotácia v podstate hovorí za všetko. Knižka je pomerne útla a kompaktná a obsahuje množstvo rád ako sa posunúť vo sfére hľadania práce, resp. pohybovania a uplatnenia sa na trhu práce. Okrem samotnej teórie obsahuje aj množstvo praktických cvičení, ktoré môžu čitateľovi pomôcť ísť viac do hĺbky, pozrieť sa na problematiku z iného uhla pohľadu a v konečnom dôsledku sa rozhýbať,
Brilantne a sugestívne vystavaná šachová partia, ktorá odhaľuje silu a krehkosť ľudskej mysle. 4,5*
