Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pamätáte si na tie časy, keď ste si otvorili facebook a vyskočili na vás príspevky vašich priateľov? Dnes máte nástenku plnú kadečoho iného, len nie toho, čo vás naozaj zaujíma. Za 20 rokov existencie sociálne siete prešli rôznymi fázami.
Najskôr sme z nich boli nadšení, lebo sľubovali spojenie s priateľmi, rodinou, no postupne eufóriu vystriedalo znechutenie, pretože algoritmus sa výrazne zmenil. Náš čas a pozornosť sa zrazu stali komoditou, s ktorou sa obchoduje a algoritmy značne ovplyvňujú naše záujmy a názory.
Mnohí sa nevedomky stali obeťami konšpiračných teórií a bludov, ktoré sa v tomto prostredí zrazu nekontrolovateľne šíria. Máme problém rozoznať, čo je realita, čo je vytvorené umelou inteligenciou. V podstate je dosť desivé, aký veľký vplyv sociálne siete (a ľudia, ktorí ich vlastnia) na naše životy a vzťahy majú…
Napríklad takí politici v minulosti o priestor v médiách (ktoré fungovali podľa určitých pravidiel) bojovali, dnes ho majú na sociálnych sieťach toľko, koľko len chcú, navyše takmer žiadne pravidlá neplatia, pretože to niekomu takto vyhovuje (to si všimnite hlavne pred voľbami).
Literatúry o sociálnych sieťach a ich vplyve na ľudí je mnoho. Samo Marec sa v skvelo spracovanej knihe s jemne provokatívnym názvom Sociálne siete musia byť zničené pozerá sociálnym sieťam na zúbok a ponúka koncentrované zhrnutie všetkého podstatného okolo nich, čo by mal vedieť každý.
Podarilo sa mu to veľmi trefne, jasne a čo hodnotím obzvlášť pozitívne, s citlivým a chápavým prístupom k obetiam. Treba sociálne siete zrušiť? Ak nechceme zaplatiť krutú daň, niečo robiť treba. Možnosti máme. Podľa mňa je to veľmi dôležitá kniha.
Čísla neklamú, no a s Václav Smil to s nimi vie. Predovšetkým však ukazuje, že nie vždy je na prvý pohľad bežnému človeku vlastne jasné, čo presne ukazujú. Vysvetľuje teda štatistiky, grafy, fakty a absolútne hodnoty v širších súvislostiach, aby sme mali lepší obraz o svete a spoločnosti.
71 krátkych kapitol ponúka pestrú paletu tém a zaujímavostí z rôznych oblastí od životného prostredia cez ľudstvo, potraviny, dopravu, energie, vynálezy... Dostanete odpovede na všelijaké otázky: Ako je možné, že človek dokáže ubehať napríklad jeleňa či antilopu? Odzvonilo už dieselovým motorom, dokáže solárna energia kompletne nahradiť uhlie? Zarábajú vyšší ľudia viac ako nižší? Ako vypočítať, koľko ľudí bolo treba na postavenie pyramídy? Je naša stopa na tejto planéte len skromná mikrovrstva v geologickom zázname?
Ak cítite potrebu rozbiť svoje idealistické ilúzie o svete na márne kúsky stručne, jasne a výstižne, viete, ktorú knihu si máte odniesť z kníhkupectva…
Neprestáva ma fascinovať, aký má autor obrovský prehľad a široký záber. Vždy sa cítim neuveriteľne sprostá, keď čítam jeho knihy... :D
Podľa mňa je to zatiaľ autorova najprístupejšia kniha pre bežného človeka, pripisujem to aj tomu, že každej téme venuje len pár strán, takže kĺže po povrchu ale nemyslím to ako negatívum, ak vás zaujíma k téme viac, uvádza ďalšie zdroje.
„Znovu peniaze, všetko je o peniazoch. Všetky medziľudské vzťahy si treba kúpiť za peniaze. Ak nemáte peniaze, muži sa o vás nebudú zaujímať a ženy vás nebudú milovať…”
Hlavný hrdina Orwellovho sarkastického sociálneho románu Nech žije aspidistra, Gordon, mi síce slušne liezol na nervy, ale to bol asi autorov zámer. Vlastne aj Rosemary, ale Orwell píše ako pán, nešetrí iróniou, psychológiu postáv má v malíčku, téma je nadčasová, hoci sa dej odohráva v Londýne v roku 1936, takže som si čítanie užila. (a už viem, čo je aspidistra, ha!)
Gordon bojuje s nedostatkom peňazí, nemá ich a vlastne ich neznáša, ale odmieta si zarábať prácou pre fuj fuj hnusného kapitalistu, lebo nechce za žiadnu cenu zradiť seba. (To, že zrádza svojich priateľov, už taký problém pre neho nepredstavuje, ale dobre, no...) Zúfalo sa snaží vymaniť zo systému, nechce byť jeho súčasťou, no peniaze sú vždy kameňom úrazu, takže na to, aby išiel proti prúdu, nemá silu, ale ani to nechce… Ťažko s ním.
Orwell poukazuje na nespravodlivý kapitalistický systém, a predovšetkým na to, že človek si môže vybrať, v ktorej oblasti urobí kompromisy, aby bolo dobre, ale hlavne núti čitateľa zamyslieť sa nad systémom, ktorého súčasťou všetci sme, akú úlohu v ňom môžeme hrať, ako jednoducho sa ním môžeme nechať zomlieť... Asi to nie je jeho najlepšie dielo, ale je to typický Orwell, postavy vie písať famózne, uveriteľne, stojí za to.
Ako by sa asi vyvíjali dejiny, ak by sa niektoré veci nestali alebo odohrali inak? Táto otázka mi viackrát pri čítaní prebehla hlavou.
Vydavateľstvo Mamaš prináša na náš trh zaujímavé knihy. Niektoré z nich dokážu strhnúť aj tých najväčších zívačov na dejepise a ukázať im, že na mnohé známe udalosti z histórie sa dá pozrieť aj záživnejšou optikou, ako býva zvykom v škole. Kniha Omyly v dejinách je toho skvelým príkladom, pretože zaujímavým a pútavým spôsobom milovníkom histórie (ale aj nemilovníkom) vysvetľuje, ako rôzne zdanlivo drobné chyby, nešťastné náhody, precenenia síl, nesprávne rozhodnutia, diplomatické prešľapy môžu mať často fatálne následky, hoci želaný výsledok mal byť opačný.
Kniha je tematicky rozdelená do 5 častí, venuje sa vojenským omylom, politickým zlyhaniam, technologickým zádrheľom, ale aj každodenným záležitostiam od chudákov zemiakov, ktoré to nemali vôbec jednoduché, kým sa dostali do našich jedálničkov, až po devastovanie prírody. Veľmi prínosná je aj posledná kapitola o mylných výkladoch historických udalostí nielen z našich dejín. Často sú totiž buď veľmi zjednodušené alebo úplne skreslené, takže ak nechcete mať zdeformované videnie minulosti, čítajte, vzdelávajte sa, dopĺňajte si info.
Veľmi ma bavila napríklad časť o bitke pri Moháči, Titaniku, ale celá kniha je spracovaná fakt super, zrozumiteľná aj pre laikov. Navyše, dajú sa v nej podľa mňa nájsť aj paralely so súčasným dianím, takže je sa nad čím zamyslieť... Dávkovala som si ju postupne, zvykla som si na tých pár kapitol denne a privítala by som aj pokračovanie v tomto duchu.
Táto kniha ma veľmi bavila!
Príbeh o evolúcii ľudskej inteligencie je fascinujúca jazda naprieč históriou, biológiou, paleontológiou, antropológiou aj psychológiou. Carl Sagan veľmi pútavo, hlavne jasne a zrozumiteľne, s ľahkosťou rozoberá, ako sa naše mozgy vyvíjali, až kým nadobudli dnešnú formu. Bola to dlhá a kľukatá cesta, občas si vyžadovala hru náhody, občas zánik druhu, čo sa nedokázal prispôsobiť meniacim sa podmienkam, no v porovnaní s vekom Zeme je to len omrvinka z omrvinky.
Ak by ste si to nedokázali predstaviť, Sagan predkladá kozmický kalendár, v ktorom stlačil 15 miliárd rokov veku vesmíru do 1 roku. Človek sa v ňom objaví až na Silvestra o 22:30 (dinosaury prišli 24.12. náhoda? Nemyslím si :D), a hneď sa cítite pokornejšie, keď si uvedomíte, aký mladý druh sme.
Máme síce spomedzi všetkých živých tvorov najväčší mozog vzhľadom na veľkosť tela, no naše povedomie stále ovládajú tie najprimitívnejšie strachy spomeňte si napríklad na sny, v ktorých padáte z výšky, a ozaj, bojíte sa hadov? Sme presvedčení, že sme najinteligentnejší druh kráčajúci po planéte, no v kapitole o abstraktnom myslení zvierat Sagan ukazuje, že naša namyslenosť nie je úplne na mieste.
Hoci je kniha už staršia, je pôsobivé, ako Sagan dokázal predvídať mnohé z výziev, ktorým dnes čelíme. V každej kapitole je plno podnentých myšlienok a niektoré fakty nedostanete z hlavy. Bežte si po Drakov z raja od Carla Sagana, fakt.
„Ak je produkt zadarmo, produktom ste vy.”
Možno si ani neuvedomujete, čo všetko vo vašich životoch dnes riadi umelá inteligencia. AI ovplyvňuje naše záujmy, vzťahy, vzdelávanie, prácu, ale aj našu psychiku či schopnosť sústrediť sa. Raketovým tempom sa integruje do ľudských životov a to, čo sa ešte pred pár rokmi zdalo nemožné, sa stáva skutočnosťou.
AI už teraz prekonáva ľudské schopnosti v mnohých oblastiach automaticky sa teda vynárajú otázky, čo budú nové technológie znamenať pre spoločnosť a ako sa na tieto zmeny vieme pripraviť, ako zvládať oddeliť skutočné od umelého (hlavne v kontexte šírenia dezinformácií), alebo ako sa k tomu celému postaviť, aby sa to škaredo nezvrtlo.
„Štúdia z Harvard Business Review ukazuje, že 85 % zručností, ktoré ľudia budú potrebovať v roku 2030, ešte neexistuje.”
Vladimír Šucha v knihe Keď stroje začnú myslieť ponúka návod, ako pochopiť AI, mechanizmy, ako funguje a ako sa môžeme aktívne podieľať na budúcnosti našej spoločnosti. Nabáda nás spomaliť, popracovať na svojej mentálnej odolnosti, zachovať si v ére technologickej revolúcie ľudskosť, a viesť s blízkymi dialógy o AI.
Ak sa o AI už nejakú dobu hlbšie zaujímate, asi to nebude úplne prelomové čítanie, no aj tak si myslím, že je to veľmi užitočná publikácia pre každého, pretože môže byť podnetnou inšpiráciou na rozhovory s rodičmi, ktorí vyrástli v úplne inom svete, ale aj s deťmi prvou generáciou vyrastajúcou ruka v ruke s AI. Knihu môžete čítať viacerými spôsobmi a skvelé sú aj praktické pomôcky, napríklad ukážka aktivít pre zvyšovanie AI gramotnosti na základných školách.
„Šťastie je, keď je človek tým, čím môže byť.“
Syn tisícich otcov je kniha krásna nielen vonkajškom, ale aj vnútrom. Zo začiatku som mala pocit, že čítam poviedky o rôznych ľuďoch, no v istom okamihu sa zrazu ich osudy začnú prepletať a spoja sa do krásneho príbehu s jemnými prvkami magického realizmu.
Postavy žijúce na okraji spoločnosti portugalského vidieku, pretože sú iní ako určuje norma, túžia len po kúsku šťastia, lásky a prijatí, hľadajú svoju cestu a ukazujú, že ak sa človek dokáže vymaniť z okov smútku a strachu, verí svojim snom, môže od základov zmeniť svoj život.
Krásne pohladenie duše, láskavé myšlienky, ktoré dlho znejú vo vnútri...
+ Vynikajúci preklad a rozhovor s autorom na konci knihy sú ďalšie skvelé bonusy :)
„Na utrpenie, na ktorom sme dokázali vystavať šťastie, treba spomínať s láskou, zopakoval rozhodne. Iba toľko. Neživiť v sebe bolesť, ale spomínať na ňu s úctou, pretože bola spúšťačom zlepšenia, pretože vďaka nej sme sa stali lepšími. Ak si to človek vezme k srdcu, necíti potrebu vracať sa. Naučil sa, čo sa mal naučiť, a je na najlepšej ceste, aby sa bolesť nezopakovala. Rastie.“
„Natoľko, nakoľko to bolo možné, sa z nich stali šťastlivci. Lebo šťastie nestrieda to ostatné, šťastie sa k tomu pripája. Možno ho dosiahnuť vtedy, keď sa spojí všetko, čo človek urobil.”
„Všetci sa rodíme ako deti tisícich otcov a tisícich matiek a samota spočíva predovšetkým v našej neschopnosti vidieť, že k nám iný človek patrí, aby k nám tak mohol naozaj patriť a aby sme sa o seba začali navzájom starať. Našich tisíc otcov a tisíc matiek sa čiastočne prekrýva s otcami a matkami iných ľudí, a preto sme si navzájom bratmi a sestrami. Sme výsledkom toľkých ľudí, toľkých príbehov a toľkých veľkých snov, ktoré sa odovzdávajú z človeka na človeka, že nikdy nebudeme sami.“
Toto že má 6 krížikov? Sci-fi klasika ovenčená cenou Hugo Mesiac je drsná milenka rozhodne nestratila na atraktivite a aj dnes vie ponúknuť nielen milovníkom sci-fi príjemný čitateľský zážitok s presahom do politického thrilleru.
Mnoho Henleinových úvah na rôzne témy je totiž nadčasových a stále veľmi aktuálnych: napríklad taká kolonizácia Mesiaca, umelá inteligencia alebo spoločenské usporiadanie…
Je fascinujúce sledovať, ako si v 60. rokoch autor predstavoval rok 2076. Ok, niektoré technologické záležitosti by dnes asi vymyslel inak a niektoré záležitosti sú trochu kontroverzné, diskutabilné a provokatívne, no fakt, že sloboda a nezávislosť nebývajú zadarmo, stále platí.
Obyvatelia Luny sa vzbúria proti nadvláde Zeme a na Mesiaci sa chystá revolúcia. Charizmatickým postavám pomáha superpočítač Mike, umelá inteligencia s vedomím. Počas čítania som sa stále nedokázala vyhnúť paranoji, či sympatický Mike revolucionárov nezradí…
Akciu striedajú politické úvahy, mocenské ťahanice. Drsný svet a spoločenské usporiadanie Luny ako trestaneckej kolónie Zeme Henlein vykreslil bravúrne.
Donúti vás popremýšľať o tom, čo je v politike v poriadku, a čo už je za čiarou a to je podľa mňa asi to najväčšie plus, ktoré ponúka.
Plus musím vyzdvihnúť krásnu obálku slovenského vydania.
Zvyknete si pri čítaní knihy všetko vizualizovať? Pri tejto to nerobte :D Ja som vás varovala!!! :)
Urostorky som zhltla na jeden nádych, vcucli ma okamžite a nedali sa pustiť z rúk. Urológ MUDr. Ján Švihra, Ph.D. sa podelil o bizarné príbehy z nemocnice zábavným, ale aj nenásilne poučným spôsobom a možno to ešte neviete, ale rozhodne ich chcete čítať aj vy.
Osveta v oblastiach, ktoré sú ešte aj dnes nerozumiem prečo tabu, je viac ako potrebná. Od odborníkov, samozrejme. Urostorky sú výborne, s ľahkosťou, sympatickým zmyslom pre humor a nadhľadom napísané, ľudskou rečou, ale zároveň v texte cítiť roky praxe, skromnosť a úprimnú snahu robiť veci lepšie.
Okrem skúseností pána doktora sa v knihe nachádzajú aj krásne ilustrácie a šikovne zakomponované rady od ďalších odborníkov, no a pikošky, ktoré možno nedostanete z hlavy (mrkva v ... bože, prečo?)...
Odporúčam najviac ako viem, ženám aj mužom, do každej domácnosti jednu!
„Je ťažké byť pacientom, je náročné pracovať ako lekár. Preto si to musíme vzájomne čo najviac uľahčovať. Pomáhať si."
Toto si dajte :) 15 autorov a autoriek opisuje v knihe Čierna skrinka Slovenska, kde sa naša krajina v súčasnosti nachádza, akou cestou ideme a kam smerujeme. Analyzujú naše prešľapy a slabé stránky, odhadujú, ako sa situácia na Slovensku bude vyvíjať v budúcnosti, a čo treba spraviť, aby sme boli moderná, tolerantná a prosperujúca krajina, v ktorej sa bude dobre žiť.
Eseje rozoberajú stav Slovenska z rôznych uhlov: analyzujú našu minulosť aj súčasnú politiku, zdravotníctvo, školstvo, ekonomiku, nevynechávajú ani korupciu, spoločnosť a sociálne siete… Zaujímavé čítanie, fakt. Nie je síce veľmi veselé, niektoré pasáže mi slušne zdvihli tlak, ale zároveň rozšírili obzory.
Autori ponúkajú aj stručné vízie, ako pravdepodobne Slovensko bude podľa nich vyzerať v roku 2030. „Bude ako bolo, len trochu horšie.” Nuž, uvidíme…
Páči sa mi myšlienka, že podobná Čierna skrinka by mala vzniknúť opäť o niekoľko rokov a potom aj ďalšia a ďalšia. Vznikla by tak cenná štúdia o hodnotách a smerovaní našej spoločnosti, a bude zaujímavé sa k esejám po čase vracať a hodnotiť, ktoré vízie sa naplnili.
