Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
3,5*
Čakala som nejaký jednoduchý romantický príbeh zo súčasnosti, dostala som zaujímavú exkurziu do Londýna v 60-tych rokoch.
Hlavná hrdinka Lizzie ide do Londýna na pártýždňový kurz varenia. Takéto kurzy v tom čase absolvovali mladé dámy, ktoré chceli rodičia výhodne vydať. A aj keď jej mama už naplánovala dokonalú svadbu s nejakým vhodným mužom, Lizzie sa tak páči novozískaná sloboda v hlavnom meste, až sa rozhodne ísť svojou vlastnou cestou.
Je tu aj romantická linka, ale mne oveľa viac učaroval ten starodávny Londýn, balansujúci medzi tradíciou a zmenou. Elegancia, popoludňajšie čaje a slušné správanie na pozadí novovznikajúcej nezávislosti a slobody moderného veľkomesta. Mladé ženy sa začínajú emancipovať a rozmýšlajú nad spôsobmi, ako sa osamostatniť a robiť vlastné rozhodnutia. Lizzine presťahovanie z tichej dediny do Londýna odráža tento širší spoločenský posun: zrazu je obklopená rušnými ulicami, kaviarňami, obchodmi a ľuďmi z rôzneho prostredia, a zrazu sa pred ňou otvárajú možnosti, o ktorých predtým nikdy neuvažovala.
Bolo krásne sledovať, ako si hľadá bývanie, orientuje sa v autobusoch a staniciach metra, nadväzuje priateľstvá pri spoločných jedlách, učí sa nové zručnosti a postupne si buduje život, ktorý patrí jej, a nie jej rodine.
Kniha takisto krásne vykresľuje silné priateľstvá, ktoré si Lizzie buduje s ostatnými spolužiačkami. Navzájom si pomáhajú, radia, oslavujú spolu úspechy a prekonávajú prekážky, s ktorými sa na ceste k samostatnosti stretávajú. Niekedy proste ľudia, ktorí nás poznajú a najviac nám pomáhajú rásť, nie sú romantickí partneri, ale priatelia.
Tempo knihy je pomerne pomalé, konflikty mierne a od začiatku viete, že smerujete k šťastnému koncu. Nekonajú sa tu žiadne veľké zvraty ani emocionálna dráma, skôr každodenný život, spoločné prípravy jedál, chutné recepty a príjemné večierky pre priateľov, čo ma veľmi bavilo. Posledná tretina knihy sa celkom dramaticky zvrtla do klasického klišé, očakávala som popravde niečo originálnejšie. Ale inak skvelá letná oddychovka, ideálna k vode!
“Už stáročia koluje príbeh o mladej jazdkyni, ktorá svojou žiarou a múdrosťou porazí temnotu a utíši chaos. Spasí svet.
Budeš to ty?”
Túto nádhernú knihu odporúčame každému, kto má rád kone, mágiu, silné priateľstvá a dobrodružné fantasy
Lisa kedysi milovala kone. No odkedy jej zomrela mama, nedokáže na koňa ani pozrieť. Teraz sa ale s otcom sťahujú na Jorvik, ostrov, ktorý je považovaný za magickú križovatku svetov. Jej tri nové spolužiačky ju zoberú do stajne, kde stretne tajomného žrebca Starshine, ktorý jej hneď prirastie k srdcu. Spolu kamarátky postupne zisťujú, že ich spája neobyčajné puto s koňmi. Sú totiž JAZDKYNE OSUDU, ktoré majú chrániť Jorvik pred temnými silami.
Táto prvá kniha je úvodom do série JAZDKYNE OSUDU, fantasy dobrodružstva zasadeného do sveta populárnej (aj keď u nás asi neznámej) hry Star Stable.
Má úzasnú atmosféru hmlisté stajne, magické kone, staré legendy, tajomstvá, ktoré sa pomaly rozbaľujú... Je určená pre čitateľov od 10 rokov, fantasy svet tu teda nie je extrémne komplexný a ani dej extra komplikovaný. Ale ako úvod do sveta Jorviku a začiatok série funguje veľmi dobre.
Celá séria sa inak pôvodne začala ako trilógia - v ďalších dvoch dieloch sa príbeh rozšíri z úvodného spoznávania Jorviku na oveľa väčší boj o osud ostrova. Séria by sa postupne mala posunúť k temnejšiemu fantasy. K trilógii už stihli pribudnúť aj ďalšie knihy zo sveta Jorviku ďalšia trilógia a niekoľko sprievodných príbehov a poviedkových zbierok takže dúfame, že aj v slovenčine budeme s Jorvikom ešte dlho pokračovať.
SLOBODNÁ nie je reportáž, ako by naznačovala edícia, v ktorej vyšla. Je to autobiografický príbeh autorky, ako vyrastala v 80-tych a 90-tych rokoch minulého storočia v Albánsku a ako vnímala jeho prerod z izolovanej socialistickej krajiny na modernú demokraciu, ktorá sa v najbližšom období chce stať plnohodnotným členom EÚ.
Napriek tomu, že Lea Ypi je dnes profesorkou politológie na London School of Economics, kniha je písaná osobne, z pohľadu nevinného dievčaťa, ktoré bez výhrad verilo komunistickej propagande (servírovanej najmä v škole) a po revolúcii zostalo v šoku z toho, o čom všetkom jej rodičia zamlčali. Nečakajte nejakú faktografiu, popravde s mojimi mizivými vedomosťami o Albánsku a jeho histórii by som bola ocenila oveľa viac kontextu a informácií. Je to ale autentické, pekne štrukturované, písané s iróniou a humorom, a veľmi dobre sa to čítalo.
Kniha sa pozerá zo zaujímavého uhla na otázku slobody jednotlivca. Lea vyrastá s tým, že len v ich krajine sú ľudia skutočne slobodní, pretože budujú spoločnosť, kde si všetci budú rovní a oslobodia sa od vlastníctva a materializmu. Je to ale sloboda, keď nikam nemôžu cestovať? Keď sa potom otvoria hranice, ľudia majú pocit, že získali novú slobodu… až kým si neuvedomia, že cestovať sice môžu, ale nemajú za čo. Je človek v demokracii slobodný, aj keď nemá peniaze, ktoré potrebuje na to, aby svoju slobodu mohol využiť? Túto dilemu pocítilo, a stále pociťuje, veľa ľudí aj na Slovensku.
Nedávno som objavila tento originálny komiks, ktorý deťom približuje Slovanskú mytológiu. Chronologicky, počas jedného kalendárneho roka na príbehu babky a jej dvoch vnúčat rozpráva nielen o jednotlivých bohoch a mýtoch s nimi spojených, ale aj o zvykoch a tradíciách, ktoré z týchto mýtov vyplývali. Mnohé praktikujeme dodnes!
Poznáte bohov, ktorých uctievali naši predkovia? Viete, ako poďla nich vznikol svet? Hovoria vám niečo mená Veles alebo Perún? Ja sa priznám, že oveľa viac viem o bohoch antických alebo severských…
Tu to máte pekne vyrozprávané formou komiksu, a navyše veľmi pekne ilustrovaného.
Cyklus Živly mi bol odporúčaný viackrát a keď som v knižnici objavila ZEM, neváhala som ani chvíľu. Je to sice druhý diel zo štyroch, ale príbehy sú na sebe nezávislé a tak snaď nevadí, že som nešla po poriadku.
Je to útla knižka a dala som ju tuším na posedenie, bolo to veľmi silné. Hlavný hrdina - profesionálny futbalista - je obvinený z otrasného trestného činu a kapitoly o jeho súčasnom živote sa prelínajú s kapitolami o jeho dospievaní vo veľmi náročnom postredí tradičnej írskej rodiny.
Názov knihy symbolicky ukazuje na naše korene, základy života, ktoré sa budujú v útlom detstve a majú presah do celého nášho dospelého života. Rodina, hodnoty, v ktorých vyrastáme, sú našou zemou, pôdou, ktorá formuje našu cestu životom. Ak od nich utekáme, dokážeme sa im niekedy vzoprieť a nájsť si vlastnú cestu?
Záver mohol byť trochu menej predvídateľný, ale inak ma to veľmi bavilo. Moja prvá od autora, ale pri najbližšej návšteve knižnice beriem ďalší diel, možno aj dva.
KUBÁNSKA DCÉRA začína opäť v londýnskej právnickej kancelárii, kde hlavná hrdinka Claudia dostane do rúk krabičku s dvomi “nápovedami” o pôvode jej nedávno zosnulej babičky. Krátke pátranie ju nasmeruje na Kubu a keďže sa zrovna nachádza na životnej križovatke, rozhodne sa kúpiť si letenku a bližšie preskúmať, čo jej rodinu s týmto exotickým ostrovom spája.
Kým Claudia objavuje súčasnú Kubu s miestnym kuchárom a majiteľom obľúbeného foodtrucku Mateom, druhá dejová línia nás vracia do 50-tych rokov, kde sa odohráva v predzvesti veľkých spoločenských zmien príbeh Esmeraldy, dcéry majiteľa veľkého cukrového impéria.
Kniha vytvára úžasnú atmosféru. Nikdy som na Kube nebola, ale úplne som si predstavovala tie pestré farby, ulice plné života a hudby, a to jedlo! Od jednoduchých receptov z foodtrucku, cez tropické ovocie až po bohaté kubánske rodinné večere, všetko by som vyskúšala! Jedlo tu nie je len kulisa, ale symbol miesta, kam patríte a kde je vám najlepšie.
Toto je sice druhý diel v sérii Stratené dcéry, ale v mnohom mi prišiel, akoby si zaslúžil byť prvý. (Nakoniec som na goodreads zistila, že autorka ho skutočne mala v hlave ako prvý!) Mám pocit, že možno patrím k menšine, ale Kubánska dcéra ma bavila viac ako tá Talianska, a to práve vďaka veľmi zaujímavej lokalite. No dobre, a trochu aj vďaka Mateovi, ktorý varí vo svojom foodtrucku neodolateľné jedlo a celkovo je dosť neodolateľný
Skrátka ďalšia pekná pripomienka, že naše korene nie sú len v menách a miestach, ale aj v príbehoch, tradíciách a jedlách odovzdávaných z generácie na generáciu.
Tretia kniha bude Kráľovská dcéra a mala by nás zobrať na grécky ostrov Skopelos!
Celý čas som mala taký pocit, že vlastne nechápem, čím by ma mala kniha zaujať. Príbeh chlapa v kríze stredného veku. V práci rieši nástup AI a mladšiu kolegyňu, s ktorou si začne aférku. Doma má malé dieťa, ktorému stále pchá do rúk “ajpet” a nešťastne konštatuje, že by radšej mohol chcieť čítať knižky, a manželku, ktorá trpí úzkosťami, je na antidepresívach a nevylezie celé dni z postele.
Nečítalo sa to zle, miestami tam aj boli zaujímavé myšlienky, ale celé to je nejaké pomalé, rozvláčne a bez pointy. Práve to je možno pointa, viackrát sa v knihe spomína, že na rozdiel od príbehov veci, ktoré sa nám dejú v živote, nemajú jasný začiatok ani koniec, len nejasné a často komplikované jadro.
3,5*
Konečne sa aj ku mne dostali Amerikáni, ktorých som si plánovala prečítať, odkedy vyšli a odkedy som si vypočula pár podcastov s Tomášom Hudákom.
V istých ohľadoch to bolo nesmierne zaujímavé čítanie. Téma emigrácie tisícok Slovákov do Ameriky na začiatku 20.storočia je tu spracovaná perfektne a mnohovrstevne. Odkrýva, v akých neľudských podmienkach žili v zasľúbenej zemi. Ako pracovali 12-hodinové šichty 7 dní v týždni. Ako vo veľkých fabrikách vykonávali často život-ohrozujúce činnosti za minimálne mzdy. Ako boli šikanovaní nielen domácimi, ale aj prisťahovalcami z “lepších” krajín, prezývaní Hunkies a ponižovaní na každom kroku. Ako sa niektorí dokázali presadiť a nájsť si miesto v tomto novom svete, a niektorí po pár rokoch odchádzali naspäť do rodnej zeme, aby nemuseli do konca života byť obyvateľmi druhej kategórie…
Takisto ale píše o tom, ako až za veľkou mlákou sa Slováci dokázali kultúrne a národne osamostatniť a precítiť vlastnú identitu, spôsobom, akým to dovtedy v Rakúsko-Uhorsku nebolo možné. Ako v Amerike vydávali slovenské noviny, začali sa viac zaujímať o politické dianie. Ako sa niektoré ženy dokázali realizovať a zrazu nebyť len kuchárkami a upratovačkami svojim manželom.
Čo mi nesadlo vôbec, bol príbeh hlavného hrdinu. Ondrej mi bol sympatický asi tak prvú tretinu knihy, teda približne dovtedy, kým neprišiel do Ameriky a kým ešte nebolo jasné, že je to vlastne rozprávkový superhrdina v prestrojení, a každá vedľajšia postava prichádza na scénu len preto, aby mohol vykonať ďalší dobrý skutok a zachrániť svet. Čítala som to už v nejakých recenziách a myslela som si, že som na to pripravená, ale bolo to až absurdne prepálené.
Chápem, že autor vychádzal z akejsi legendy o tajomnom superhrdinovi, ktorú si Slováci v Pittsburgu vytvorili, ale pre mňa to dosť ubralo na kvalite čítania. Inak to ale bolo veľmi zaujímavé, možno by mi to stačilo ako faktografia.
Cora ide jedného dňa v roku 1987 na matriku dať zapísať meno svojmu novonarodenému synovi. Spoločnosť jej robí 9-ročná dcéra Maia. Jej muž synovi meno dávno vybral, bude to Gordon tretí a odmieta o tom čo i len diskutovať. Cestou na matriku však matka s dcérou vedú zaujímavú debatu o menách a o tom, ako tvarujú našu identitu a naše osudy. Maii by sa páčilo, keby sa jej bratček volal Bear, Cora mu zase vybrala meno Julian.
Príbeh sa roztrojí a my zrazu sledujeme - v 7-ročných intervaloch - krátke ukážky zo života Beara, Juliana, Gordona. Od bábätka až po dospelého muža. A s ním aj celú jeho rodinu, ktorej osud a vnútorná dynamika sú v každej z troch paralelných alternatív diametrálne odlišné.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Mená sú hrou s alternatívnymi svetmi typu čo by bolo keby. A s tým som knihu vlastne aj brala do rúk.
Príbeh Cory a jej detí ale ani tak neovplyvňujú ich mená. Výber konkrétneho mena pre Beara, Juliana či Gordona len spustí sled udalostí, ktoré určia, kedy (a či vôbec) sa im podarí oslobodiť od despotického, násilného muža, ktorý si vlastné traumy zo vzťahu s rodičmi lieči psychickým aj fyzickým týraním ženy a vytváraním toxického prostredia, ktoré silno zasahuje aj obe deti. Kým Bear napríklad vyrastá bez otca a svetlom v živote svojej matky aj sestry, Gordon sa snaží naopak otcovi zaliečať tým, že na mamu a sestru mu donáša.
Je to o dosť silnejšie a emotívnejšie čítanie, ako som si pôvodne predstavovala. Kniha hovorí o efekte motýlich krídiel, ako aj zdanlivo malé rozhodnutia vedia spôsobiť obrovské zmeny. Hovorí o tom, čo formuje našu identitu. Skúma, ako sa traumy prenášajú z generácie na generáciu, ale aj to, ako ľudia dokážu zmeniť vzorce správania. Ukazuje, že odvaha nemusí byť dramatická ani hlasná.
A takisto krásne ukazuje, že neexistuje jediný „dokonalý“ život. Aj tá najsľubnejšia časová línia nakoniec obsahuje straty, sklamania a zlé rozhodnutia. Možno nemáme jednu ideálnu cestu a každý život je zmesou radosti aj bolesti.
Športová romantika úplne valcuje kníhkupectvá, mám pocit, že sa teraz iné ani nečíta. Do oka mi padla táto novinka od Lynn Painter, a som veľmi rada, že som jej dala šancu, pretože ma to nesmierne bavilo.
Alec je hokejista, Dani zase taký ten akademický typ. Kedysi trávievali spolu prázdniny a boli nerozluční, jej otec je ale vojak z povolania, ktorý sa stále sťahuje, a tak sa pekných pár rokov nevideli. Teraz sa ale jej rodičia rozvádzajú a ona sa sťahuje do jeho mestečka s mamou, ktorá tam vyrastala. On si myslí, že ona sa vykašlala na neho, ona presný opak. Plánujú sa prinajlepšom navzájom ignorovať. Ale samozrejme osud to zariadi inak a proste MUSIA sa tváriť, že spolu chodia. Neznie to ako nič originálne, ale!
Sú tu veľmi milé dialógy.
Celé mestečko je jedna úžasná komunita, ktorá žije stredoškolským hokejom a navzájom sa podporuje.
Rodičia Dani sa rozvádzajú a ona rieši komplikovaný vzťah s otcom.
Popri tom bližšie spoznáva mamu, pretožev jej rodnom meste zrazu začne objavovať jej doteraz nepoznané stránky.
Nemenej zaujímavé je sledovať, ako si hľadá cestu k dedovi, ktorý je veľmi nevýrečný a na prvý pohľad si nemajú čo povedať.
Alec má s rodičmi krásny vzťah, no riešia zase problémy s otcovým zdravím a financiami.
Obedné pauzy trávia v školskej knižnici
Dani sa ani raz v knihe nepostaví na korčule (irituje ma preto obálka ) ale vyskúša aspoň “boot hockey” - hokej v obyčajných zimných topánkach (ak existuje nejaký slovenský názov, doplňte ma prosím
Autorka ku knihe vytvorila na spotify playlist, odporúčam
Proste jedna milá young adult, pri ktorej sa budete určite usmievať podobne ako Lepšie ako vo filme.
(Jediné, čo mi vadilo, bolo dosť veľa nadávania, f*ck v každej vete, badám, že je to taký trend, ale pre mňa by nemusel byť až taký intenzívny…)
