Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nepríjemné sklamanie. Po tak dlhej dobe som sa chcela začítať do nejakej pohotovej, jednoduchej knižky, až som si napokon vybrala túto na základe recenzií a opisu, a žiaľ maximálne mi nesadla a miestami som sa pýtala samej seba,ako je možné, že autorka spravila toto samej sebe a vydala takúto nemastnú neslanú knihu bez hlavy aj päty.
Ako každá fantasy romance, máme tu alfa samca verzus nevzdelanú, no dobrú, hrdú a niečím výnimočnú žienku z kúta sveta, kde aj líšky dávajú dobrú noc. Kráľ si hľadá nevestu, ktorá musí spĺňať určité kritéria a čuduj sa svete, Arwen z malej dediny zasypanej popolom, ich spĺňa na 120 % pričom o tom sama nevie - v jej žilách koluje silná mágia, ktorá by jej nakoniec mohla privodiť smrť.
Arwen je klasická hlavná hrdinka, mne osobne do oka veľmi nepadla, bola napísaná narýchlo, nemá žiadnu hĺbku ani zaujímavé myšlienkové pochody - na môj vkus na príliš rýchlo zaľúbi, príliš rýchlo rozhnevá a rozcíti...
Kráľ Avalieru je rovnako nesympatický ako Arwen, takže sa spolu hodia.
A teraz k deju - veľmi sa čudujem, že tak veľa recenzentov očividne zhltlo túto knihu, pričom dej bol tak detský a priveľmi zrýchlený! Ľudia, čo sa menia na draka? Divne fungujúca mágia, ktorá spája ľudí, nepriateľ Avalieru v podobe kráľovnej, ktorá je bez mágie a napriek tomu je tŕňom v zadku neviem koľkým kráľovstvám a nedá sa tak ľahko poraziť? (ešte raz opakujem že tu máme borca kráľa, ktorý sa mení na draka...).
Nepáčilo sa mi, že to bolo napísané tak, akoby šlo medzi kráľom a Arwen o zakázanú lásku, ktorá má xy prekážok, no situácia ich prinúti sa spojiť sa lebo on musí mať dediča a ona proste nemôže inak ako roztiahnuť nohy a pár mu ich dať. Dejová linka na konci, kde je Arwen rozpoltená medzi tým, čo sa musí a čo chce, to sa už nedalo ni čítať a bolo to tam pridané úplne navyše. Tak celá kniha je o tom, ako potrebuje jej zázračné lono a pri prvej zlej informácií si to rozmyslí a najme tri iné chodiace loná.
Proste strašná hlúposť ku koncu, pričom zo začiatku to vyzeralo dobre ale čím bližšie som bola ku koncu, tým viac som nevedela, ako niekto, kto má talent na písanie, napíše niečo tak neuveriteľne podpriemerné, toto by nebodovalo ani v školskej súťaži. Ďalšie knihy od autorky čítať nebudem, v rámci konkurencie je možné natrafiť na niečo omnoho lepšie :)
Neviem, či mám brať príbeh do úvahy a považovať ho za časť celku alebo ako iba taký malý doplnok, ako by to ASI mohlo vyzerať po hlavnej sérií. Vidno, že J.K. Rowling nemala tvorbu tohto príbehu tak celkom v rukách sama nakoľko charakter postáv nespoznávam a ich interakcia sa tiež niesla v nečakanom duchu.
Pritom dej príbehu ma celkom zaujal - venuje sa deťom Harryho, Hermiony a Rona a Draca a dokonca aj Toho-Koho-Netreba-Menovať.. Do popredia sa dostávajú malý Albus Severus Potter a jeho najlepší kamarát Scorpius Malfoy. Sú to dvaja outsideri, ktorí si k sebe nájdu cestu. Ich príbeh a dobrodružstvo bolo na knihe asi najzaujímavejšie - rozhodnú sa cestovať v čase a zabrániť Cedricovej smrti, no prídu na to, že cestovať časom je obrovská chyba keďže každá drobná zmena minulosti zmení budúcnosť na nepoznanie a oni tak vidia viacero alternatívnych možnosti, v ktorých sú tí, ktorí prežili mŕtvi, a tí, ktorí umreli zasa živí, takže čitatelia dostanú druhú šancu stretnúť svoje obľúbené zosnulé postavy.
Dospelé verzie mojich obľúbených detských hrdinov sa riadne zmenili, teda okrem Hermiony. Prekvapilo ma, že postava Draca dostáva väčšie sympatie a Harry sa správa ako truľko, ktorý nevie kde je sever. Vracia sa k veciam, ktoré taktiež mohol uzavrieť (napr. Dumbledore). Malé cameo mal Severus Snape, ktorý sa od hlavnej knižnej série viac líšiť snáď ani nemohol.
Na knihu som bola teda riadne zvedavá, no postavy okrem deciek ma sklamali, dej bol fajn, ale keďže je to písané ako hra, absencia myšlienok postáv či opisov bol citeľný.
Dej plynulo pokračuje a my sledujeme osud Harryho a jeho kamarátov - Harrymu po Dumbledorovej smrti Rokford už neposkytuje bezpečné útočisko, moc Temného pána prudko vzrástla a Harry je nepohodlná osoba číslo jedna. Na muklov a čarodejníkov muklovského pôvodu sa začal lov a doslova nikde a s nikým už nie je bezpečne.
Nie, ak má Harry splniť najťažšiu skúšku v jeho živote - poraziť lorda Voldemorta zničením jeho horcruxov.
Dej šiel plynulo, no zo začiatku bol o dosť menej akčný a nudnejší, ako iné knihy a to hlavne preto, lebo hľadanie horcruxov je náročné pátranie, ktoré niekedy vyjde a inokedy nie. Na príbehu je výborné to, ako realisticky to pôsobí - postavy to teda vôbec nemajú ľahké, musia si pospájať zdanlivo nesúvisiace informácie do jedného celku a skúšať, či bola ich hypotéza správna. Často sa im smola lepí na päty a situácie, v ktorých bol ich život ohrozený, sú oproti iným knihám znásobené až čitateľom tuhne krv v žilách.
Všetky fragmenty príbehu do seba krásne zapadajú, Rowlingová nič nevynechala a nielen že nám vháňa slzy do očí či už kvôli smútku za niektorými postavami alebo za obety, ktoré milujúci človek dokáže podstúpiť i keď sám o nich nevie, žiadnu postavu neopomenula a každý dostal svoj koniec. Zbohom HP, veľmi si ma bavil a tak ako Harry posunie svoj neviditeľný plášť ďalšej generácií, tak ja budem túto sériu odporúčať mladším čitateľom.
V porovnaní s inými časťami mi prišiel siedmy diel veľmi detektívny. Dumbledore tu hrá postavu vrchného inšpektora a Harry je tu v pozícií Arthura Hastingsa. Pátrajú po minulosti Temného pána a musím povedať, že jeho minulosť ma rozhodne zaujala a konečne vieme, s kým presne máme dočinenia.
V deji je veľa dejových liniek - sledujeme, ako sa vyvíja Dracova budúcnosť, Harryho, ktorý má za úlohu zistiť veci kľúčové k odhaleniam tajomstiev Voldermorta, kniha Polovičného princa....
Kniha sa číta rýchlo, pomaly ale iste ide do tuhého a ja sa neviem dočkať na koniec :)
Pokračovanie dychberúcej klasiky, ktorá nadchne mladších i starších čitateľov (pozor, vysoká návykovosť ! ! ! ).
Harry prežil neuveriteľnú traumu - stál zoči voči mužovi, ktorý poslal jeho rodičov na onen svet a stal sa svedkom vraždy milého chalana, na ktorú nedokáže tak ľahko zabudnúť. Do toho všetkého prichádzajú intrigy z ministerstva, ktoré si zaumienilo, že Harrymu jednoducho neuveria a že Voldemortov návrat je lož. Akoby nestačilo, ministerstvo pošle na Rokford stelesnenie hada v ľudskej podobe (alebo skôr ropuchy? :) pani Umbridgeovej, ktorá pod svojím ružovým zovňajškom a dievčenským správaním maskuje neuveriteľnú zlobu a nenávisť voči všetkým, ktorí s ňou a ministerstvom nesúhlasia.
Čo k tomu dodať? Kniha a jej dej sú chytľavé, vyvolávajú nespavosť a strany len lietajú zo strany na stranu. Neexistuje paralelný, vesmír v ktorom by som tento skvost neodporúčala.
Štvrtá časť príbehu naberá na obrátkach a my sa pomaly, ale iste posúvame z detských dobrodružstiev do vážnych a život ohrozujúcich situácií, pri ktorých by sa vo mne krvi nedorezal.
Harryho meno sa ocitne v Ohnivej časti - je to čarodejnícky artefakt, ktorý nezávislo vyberá súťažiacich z každej čarodejníckej školy, ktorá sa Trojčarodejníckeho turnaja účastní. Keďže Harry nie je ten, kto vložil svoje meno do čase, rodí sa tu jedna záhada ktorá je nasledovaná ďalšou a ďalšou.
Veľmi ma baví štýl, akým autorka píše - nikdy sa nenudím, vždy sa niečo deje, veci do seba na konci knihy krásne zapadajú a príbeh sa stáva čoraz napätejším. Veľmi sa teším na ďalšiu časť a zároveň neznesiem pomyslenie na to, že sa tým blížim ku koncu. Jednoducho výborne!!!
Táto kniha a celá séria prináša nezabudnuteľný zážitok či už pre malých alebo veľkých čitateľov. Vracať sa do tohto čarovného sveta je pohladenie po duši, fantázia pracuje naplno a nemožno nechcieť spoznávať Harryho svet viac a viac.
Tretia časť prináša už serióznejšie témy, naši traja už o niečo väčší hrdinovia sa opäť musia postaviť krivdám tohto sveta ako je nespravodlivosť, klamstvo a zrada. Ich stelesnením je Harryho krstný otec - Sirius Black, ktorý do deja prináša napätie a nepochybne zvyšuje otáčky strán, ktoré sa len mihajú pomedzi prsty.
Rozpisovať sa ďalej by bolo zbytočné, myslím že aj ten, kto nečítal knihy dobre vie, o čom je tretia časť, mne len stačí dodať, že čítanie som si užila, naladila sa na ďalšiu časť a že pri tomto čarodejníckom svete nemám dno.
Oproti prvej časti máme trocha slabší, pomalší rozbeh. Celkovo je to menej akčné, ale príbeh sa začne rozvíjať a dozvedáme sa viac o Temnom pánovi a tajomnej beštií, ktorá začala terorizovať školu.
Harry žije dvojaký život - jeden je celkom obyčajný, nudný, smutný, nespravodlivý, no ten druhý svet mu všetko, čo mu nedáva ten prvý, bohato vynahradzuje mágiou, zaujímavou školou, kde sa človek jednoducho nedokáže nudiť a pravými kamarátmi.
Toto všetko by mu ale chcel niekto zobrať - ten niekto je potomok Slizolina a na škole otvoril po 50 rokoch Tajomnú komnatu - študenti, hlavne tí s muklovským pôvodom sú v nebezpečenstve.
Gradácia deja bola výborná - pomaly sa dozvedáme, čo Tajomná komnata je a eventuálne aj to, čo sa v nej nachádza. Finálny súboj mohol byť ale trocha viac akčnejší a dlhší. Filmová verzia je opäť verná knižnej predlohe, čomu som rada, nakoľko som doteraz Harryho Pottera poznala iba z obrazoviek. Táto nestarnúca klasika jednoducho nedokáže sklamať.
Návrat do detských čias - počas čítania som zažila mentálny regres a nanovo si užívala dobrodružstvá azda najznámejšej knižnej trojice - Harryho, Rona a Hermiony.
Každý sa vie stotožniť s Harrym a spolu s ním prežívať nespravodlivosť, ktorú ako dieťa zažíva u strýka Vernona a tety Petúnie. O to viac nás teší každý jeho úspech či radosť - list z Rokfordu (neviem ako vám, ale mne stále neprišiel), ako sa Rokford samotný stane jeho domovom a miestom, kde môže byť sám sebou, ako stretáva skutočných priateľov a odkrýva s nimi tajomstvá školy a mágie. Nemôžem vynechať lietanie na metle a legendárny metlobal.
J. K. Rowling má neskutočný dar vtiahnuť aj dospelého človeka do sveta, ktorý je viac menej detský, no tak neuveriteľne fantastický, že nás baví vracať sa doň neustále a prežívať tieto fantastické veci a kúzla, a naplno zamestnať našu preťaženú myseľ premýšľaním nad tým, ako dlho by nám asi trvalo, než by sme posuvné schodisko (ktoré by nás isto spočiatku fascinovalo) začali nenávidieť (hlavne pri situáciach, keď sa niekam ponáhľame), čo všetko by sme stvárali my s neviditeľným plášťom, kedy by sme nabrali odvahu nasadnúť na metlu a vzniesť sa do výšky či do ktorej fakulty by nás klobúk zaradil.
Je to milé, oddychové čítanie, dnes už klasika fantasy. Filmové verzia je verná tej knižnej natoľko, že sa mi v hlave popri čítaní premietal film a o to viac oceňujem, ako je natočený - kedysi sa filmy naozaj natáčali v zmysle kníh a to vypovedá o ich kvalite.
Svet meňavcov sa rozširuje slimačím tempom - staré dračie povesti sú stratené, no kamene duchov sa opäť začínajú prebúdzať a navzájom sa priťahovať. Nevieme presne, čo jednotlivo dokážu, iba že sú vzááácne a všetci ich chcú. Nie je náhoda, že každý kameň akoby zázrakom padne do lona budúcej partnerke našich veľkých, milých, vymakaných, sexi meňavcov.
Dej aj štýl písania je veľmi jednoduchý a napriek fantasy prvkom cítiť, že autorka stráca buď inšpiráciu alebo fantáziu, keďže Huntera extrémne odflákla. Vzhľadom na počet strán sa ani pri jednej postave nedočkáme poriadneho rozpitvania či analýzy charakteru postáv, ba čo viac, nedostaneme ani romantický príbeh, kde si dvaja ľudia (alebo človek a meňavec) hľadajú k sebe cestu prirodzene. Láska je v príbehu už prítomná a prejavuje sa mne nie veľmi pohodlným spôsobom - Hunter mi príde ako autista, ktorý Dawn dokáže iba očumovať a nezmôže sa na jednu celú vetu. Dawn, krásna a zodpovedná policajtka, je v tomto prípade ďalšie trpké sklamanie, lebo jeho zbytočne dlhé pohľady mu zbytočne dlho obetuje. Tieto dve postavy majú minimum interakcií v podobe rozhovorov a tým pre mňa padla latka na extrémne dno. Jedna vec je nahradiť lásku zvieracou túžbou, druhá vec je, keď zvieracia túžba nahradí pomaly všetko, aj slová....
Tretia časť je extémne nudná, povrchná, odfláknutá, vidno, že autorka jednoducho nevie, čo s Hunterom a postupuje podľa šablóny: ublížený sexi meňavec -> krásna ženská, ktorá nepotrebuje veľa slov na to, aby roztiahla nohy -> už nie tak ublížený meňavec + šanca pomstiť sa ľuďom alebo meňavcom, vďaka ktorým má traumu z detstva -> meňavec sa vysporiada s minulosťou a jeho budúcnosť sa skladá zo striedania polôh so svojou družkou, ktorá nepotrebuje veľa slov na to, aby roztiahla nohy a ktorá najnovšie chráni aj nejaký ten zázračný šuter....
O týždeň nebudete ani vedieť, že ste niečo takéto čítali... (vďakabohu)
