Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Rada čítam, snívam a popíjam kávu pri rozhovoroch odhaľujúcich duše. Recenzie píšem aj na instagram pod menom Knihomoľka z lesa
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha Ježko je krásnym príkladom toho ako sa aj malé činy môžu stať veľkými hrdinskými gestami.
Počas doby náhlivej boli všetky zvieratá v pohybe, no popritom zabudli vnímať okolitý svet. Okrem ježka, ktorý rád cítil dotyk vetra a teplých slnečných lúčov na ňufáčiku. Svojou húževnatosťou a dobrým príkladom povzbudil zvieratá k väčšej starostlivosti o svoje okolie aj ostatných.
Ilustrácie sú zaujímavé spojenia monochromatických fotografií s autorkinými kresbami zvierat. Ružová farba na stránkach môže byť jemne rušivá, ale kvalite textu a príbehu to neublíži.
Tento príbeh má potenciál obohatiť (nielen) detský svet, keďže sa zaoberá témami pomalosti a vzájomnej pomoci, čo sú hodnoty, ktoré tak veľmi v dnešnom svete chýbajú. Pripomenie, že miesto, kde žjeme si treba chrániť a že aj malé činy môžu prispieť k pozitívnej zmene.
Koľko utrpenia zvládne jedna žena?
Sophia prežila holokaust druhej svetovej vojny a práve sa nachádza vo vzťahu, z ktorého nevie utiecť. Dôvernými rozhovormi s mladým spisovateľom Stingom spoznávame jej minulosť a tiež to, čo sa stane, keď sa s tou minulosťou nedokáže zmieriť.
Sophia je krehká a zraniteľná a vidieť v nej nezlomnú silu, ktorou sa pokúša vyrovnať s ťažkými voľbami jej života. Rozhodnutie, ktoré musela učiniť je aj dnes symbolom morálnych dilém a nezmerateľnej vnútornej bolesti. Koľko takých rozhodnutí padne práve v tejto chvíli?
Po ťažkej udalosti sa zvykne hovoriť, že treba ísť ďalej, zabudnúť na to, čo bolo, vidieť to dobré… ale dokáže byť človek vďačný za všetko, čo mu život dáva, aj keď mu vezme to najcennejšie?
„Povedzte mi, kde bol v Osvienčime Boh?”
„A kde bol človek?”
„Možno budeš znova dievča a možno sa znova budeš volať Rose a budeš mať izbu plnú kníh a rodičia ti budú čítať rozprávky na dobrú noc v krajine, v ktorej nebola vojna.“
Jedna matka a jej syn. Zranená zraňuje. Ich vzťah je komplikovaný, plný bolesti, no zároveň hlboko ľudský. On jej adresuje list, hoci tak nejak tuší, že si ho nikdy neprečíta. Možno vďaka tomu v ňom môže povedať doteraz nevyslovené.
Tento dojímavý pohľad na rodinu, identitu, traumu a hľadanie vlastného miesta vo svete je písaný vo forme listu, ktorý je poetický a plný metafor aj keď rozpráva o bolestivých skúsenostiach o chudobe, násilí, kultúrnych rozdieloch, sebaprijatí, rasizme a zložitosti emigrantského života.
Ocean Vuong núti premýšľať o tom, čo to znamená byť iný, aké to je hľadať svoje miesto v cudzom svete a zároveň sa vyrovnávať s vlastnými bolesťami.
Lastovičie leto bola kniha ako stvorená na leto. Ľahúčka na čítanie, no nie prvoplánová. Odohrávala sa na miestach na ktoré som s troma priateľkami túžila ísť tiež a zaspomínala som si na svoje letá a tábory..
Ak hľadáte príbeh, ktorý vás nenechá ľahostajnými a ponúkne pohodový letný zážitok, "Lastovičie leto" je tou správnou voľbou. Určite ju odporúčam pribaliť k jazeru či moru. :)
Po dlhom čase som čítala román, ktorý ma príjemne zasiahol, príbeh prekvapil a ostal v mysli. A to je vzácne.
Hoci sa môže zdať, že ide o vojnový príbeh, vojna sa v životoch postáv príliš nevyskytuje. Ovplyvňuje ich, no deje sa niekde v pozadí.
Autorka sa zameriava na vývoj charakterov viac ako na samotný dej. Každá kapitola je prerozprávaná očami inej postavy. Trochu mi vadila krátkosť kapitôl, nestihla som si vytvoriť vzťah s danou postavou a už sa mi núkala ďalšia.
Nepochybne to však bola krásna sonda do ľudských emócií. Príbeh o ľudskosti, hľadaní sa, o prvej láske a strachu z vojny odporúčam každému, kto má rád kvalitné oddychové čítanie.
Tak ako v prvej časti, aj tu Dr. Krause opisuje situácie, s ktorými sa u detí vo veku 2-3 rokov najčastejšie stretávame. Dozvedáme sa okrem typických a často riešených tém napríklad aj o snoch a nočných desoch, o smrti blízkeho, o žiarlivosti, odlúčení, klamstvách detí, či sexualite.
Prehľadné členenie pomôže vrátiť sa späť k téme, ktorú práve potrebujete riešiť, bez toho aby ste si museli informácie niekde zapisovať, či podčiarkovať, keďže sa každá z kratučkých kapitôl venuje len jednej téme a graficky je skvele spracovaná.
Je veľká škoda, že sa niektorým témam autor nepovenoval hlbšie, ale to sa pri takom rozsahu asi ani nedá. Množstvo vedeckých publikácií z ktorých autor čerpal, a tiež osobné skúsenosti, vytvorili ľahko čitateľný odborný obsah, ktorý bude prínosný nielen pre rodičov.
Les v zime je považovaný za miesto, kde sa nič nedeje. Tichý, smutný, bez života. Ale čo ak to tak nie je? Čo ak práve v zime les ožíva? Tam pod zemou, kde nič nevidno, ukryté pod snehom, v hĺbkach lesa, kde obyčajný človek nevkročí?
Ekkehard Ophoven zimný les miluje, rád sa ním túla a vďaka tomu napísal túto knihu. Jej čítanie je prechádzkou po lese, kde kamzíky a orly zvádzajú súboj medzi sebou i s neľútostnými podmienkami v Alpských lesoch.
Ophoven je lesník, miluje ho nadovšetko, je jeho druhý domov a z každej vety to neskutočne cítiť (pripomína mi môjho ocka, ktorý je tiež lesník, asi preto mi bol tak sympatický:D). O lesných zvieratách a vtákoch vám porozpráva vedecky, no jednoducho. Tak, že máte pocit, že sa rozprávate s kamarátom. Na pár stranách vysvetlí všetko od hľadania potravy po plodenie a nezabudne prihodiť aj pár zaujímavostí. Napríklad, že zajace môžu byť oplodnené viackrát naraz, alebo že jelene sú v zime aj na jar prikrmované, alebo že medvedík čistotný až tak čistotný nie je.
Táto kniha je klenot nielen po obsahovej stránke, ale tiež po vizuálnej. Ilustrácie zvierat od talentovanej Sandry Lefrançois mi svojou autentickosťou vyrážali dych. Každú jednu by som si zarámovala. Kniha je napohľad dosť hrubá, avšak ilustrácie, veľkosť písma a zaujímavý text, dobu čítania dosť skrátia. Ak vás zaujíma život v lese, alebo sa len chcete dozvedieť niečo nové, a pritom ulahodiť svojim očiam, táto kniha je pre vás.
Nazvala by som ju takou prvou detskou encyklopédiou lesných zvierat. Mnohému naučí a poteší aj esteticky. Knižka je špeciálna tým, že zvieratá, alebo skôr ich časti, sú zobrazené v reálnej veľkosti. Tak môžeme hľadieť do obrovských medvedích očí, či dotknúť sa jeleních paroží. Ilustrácie sú opäť veľmi realistické a radosť v detských očiach, hľadiac na zvieratá v reálnych rozmeroch, je nenahraditeľná.
Okrem hlavných informácií o zvieratách sa dozvieme tiež v akom prostredí tieto lesné zvery žijú, o ich správaní, potomstve či o rôznych iných zaujímavostiach. Na stránkach tejto knihy nájdeme aj stopy zvierat, a v závere si deti môžu porovnať veľkosť človeka a zvieraťa.
Kniha je plná prekrásnych ilustrácií a tiež vedomostí, ktoré by mal každý milovník lesa poznať. Poteší najmä deti od 5+.
Ležím schúlená pod mäkkou dekou, držím ju, obrácam strany, vločky vo vnútri sa roztápajú pod mojimi teplými rukami. Pri každom dúšku bylinkového čaju sa dostávam hlbšie a hlbšie do krásnych slov o snehu. Nasávam atmosféru a snívam o zasnežených kopcoch a lesoch. O snehových búrkach. A snehových anjeloch.
Sneh má mnoho podôb, môže byť čarovný, jemný, ľahučký, no i drsný a smrtiaci. V niektorých krajinách je bežnou súčasťou, inde je raritou. Každý národ má svoje zvyky a udalosti spojené so snehom. Aj v ich jazykoch má sneh rôzne odtiene.
O všetkom tomto môžeme v knihe čítať.
A pritom sa kochať jej stranami a dokonalému prevedeniu. Je napísaná na zasnežené dlhé večery pri teplom čaji. Mnohému ma naučila a zároveň ma jej texty potešovali, pretože boli jemne poetické. Tak ako to mám rada.
,,Pred začiatkom hustého sneženia je vo vzduchu zádumčivé ticho. Sneh začína zakrývať všetky stopy každodennosti. Ako sa dlhé popoludnie vlečie, sneh padá ďalej a pohľad cez okno je čoraž bledší a pocit samoty intenzívnejší. Keď zem pokrýva vrstva snehu, nutkanie vychutnať ho je silné a vrcholom radosti je snöängel (snehový anjel, švédsky).”
Rodina autorky odišla v roku 1970 z Moskvy do Filadelfie a zistila, že v novej krajine je všetko akési iné. Trpké, groteskné a originálne rozprávanie o matke a dcére, ktoré popri varení spomínajú na to, ako sa žilo v Sovietskom zväze. Tak sa nám približuje sociálna a politická situácia Ruska, história krajín, či absurdnosti režimu veľmi príjemným spôsobom. Nájdeme tu také tri roviny: rozprávanie o rodine, o ruskej histórii, o jedle a Anye samotnej. Posledná kapitola je zbierka receptov, z ktorých niektoré určite chcem vyskúšať. Každá kapitola zároveň opisuje jednu dekádu a približuje jedlo, ktoré to obdobie najviac vystihuje. Dozvedáme sa tak teda veľa faktov.
Je to nostalgické, no zároveň nie príliš sentimentálne čítanie. Šokujúce aj objasňujúce. Zasiahne v tom najpozitívnejšom zmysle slova.
“Kedykoľvek s matkou varíme, rozpráva mi o svojich snoch.”
