Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Erin Doom je u nás známa najmä vďaka seriálu na Netflixe s názvom Slzotvorca. Túto knihu doma mám, aj keď neprečítanú, ale som nesmierne rada, že z krabice neprečítancov padol výber zrovna na tento titul. Vraj je slabšia ako Slzotvorca, ale mne sa Jako padá sníh náramne páčila.
Autorka vás na 100% zaujme už úvodom knihy. Jej farbistý jazyk je ako pohladenie pre dušu. Dokáže opísať frázu “bola smutná” na štvrť strany bez toho, aby použila tieto konkrétne slová. Nesmierne som si čítanie užívala. Aj keď ide o príbeh určený mladým dospelým, chytil za srdce aj mňa, o dekády staršiu pani od mládeže. Po strate otca sa Ivy musí z divokej Aljašky presťahovať ku krstnému otcovi Johnovi. Je láskavý ako jej vlastný otec, ale… má syna, ktorý ju vo svojom živote nechce a dáva jej to patrične najavo. Pre svojho otca však Mason urobí všetko, napriek tomu mu Ivy prekáža. V tejto knihe mi veľmi chýbal pohľad Masona. Celý príbeh rozpráva Ivy a Masonovo správanie je naozaj na facku. Ak hľadáte “young adult slowburn”(lebo aj to vzplanutie bude, preto knihu odporúčam pre aspoň 15+ čitateľky), toto bude správna voľba. Kniha je plná melanchólie, tajomna, hlbokých myšlienok o živote, pripletie sa dokonca krimi linka na niekoľkých nervy drásajúcich stranách. Záver je krásny, to sa musí Erin fakt nechať. Postavám presne takýto koniec príbehu budete priať.
Tereza Sladká je psychologička a konkrétne túto jej knihu som registrovala už keď vyšla pred dvomi rokmi v Grade. Naskytla sa mi príležitosť do nej strčiť nos a napriek tomu, že nie som fanúšikom “návodov na život”, v tejto (rozsahom) útlej knihe som našla hneď niekoľko bodov, na čo si dať pozor, ako reagovať vo vypätých, stresových situáciách, ako sa brániť verbálnemu násiliu a čo to vlastne je. Ako vravím, kniha je tenká, poskytuje však širší okruh tém, vďaka ktorým lepšie porozumiete správaniu ľudí vo vašom okolí a možno sa zamyslíte aj nad svojím vlastným konaním či myslením.
Kniha Když slova bolí, s podnázvom Jak čelit negativním komentářům a budovat odolné sebevědomí je rozdelená do 8. hlavných tém. Tereza na začiatku vždy uvedie príklad (predpokladám) z vlastnej praxe konkrétneho problému/situácie človeka a na tomto príklade vysvetlí jadro problému, možné príčiny ich vzniku, venuje sa tiež okruhom spojeným s danou problematikou. Nájdete tu tipy ako s problémom v tejto oblasti zatočiť. Sladká zostavila cviky, vďaka ktorým sa utvrdíte alebo vyvrátite svoje podozrenia, pomôže vám spracovať stresujúce obdobia či spomienky bez pomoci odborníka(veď Tereza je odborník, ale nemusíte za ňou chodiť osobne a to sa tiež ráta). V knihe dokonca nájdete QR kódy i jednoduché grafy pre lepšiu vizualizáciu problematiky. Sladká “netliacha do vetra”, opiera sa o vlastné vedomosti, ale aj rôzne štúdie a publikácie-ich zdroje nájdete rozpísané v závere.
“Lidé sa stávají závislými na validaci a pozornosti z online prostředí, což může poškodit vnímání vlastní hodnoty. Pokud nám někdo nepřipomíná, že nám to sluší, pouze díky neustálému přísunu fotek, pak si nebudeme připadat krásní jen tak sami od sebe.”
Síce sú momenty, kedy sa autorka opakuje naprieč knihou, myslím však, že je to pochopiteľné. Rôzne schémy správania môžu mať rovnaké/podobné súvislosti pri diagnostike či “liečbe”, tým pádom som mala občas pocit, že čítam to isté. Vzala som si z týchto stránok, a sama som tým prekvapená, naozaj veľa.
“Stejně jako se přes noc nestanete z gaučového povaleče olympijským vítězem, tak sa nestanete přes noc vyrovnaným, emočně vyzrálým a dokonale šťastným člověkem.”
Text je doplnený o trefné myšlienky, kedy som si povedala, všetko chce čas a ono to príde… zmena, dokázať povedať nie, neumárať sa tým, aby som odmietnutím niekoho neurazila, nenechať sa vydierať…
Proste táto príručka je pre každého. Taká malá neoceniteľná pomocníčka.
Kniha od českej autorky Evy Vášovej je spracovaná zvláštne. Strieda sa tu niekoľko rozprávačov, je tu niekoľko liniek, najzvláštnejšie pre mňa ale bolo, keď na začiatku kapitoly autorka vysvetľuje (*poznámka autorky). Netvrdím, že to bolo zlé. Mám pocit, akoby táto kniha bola skĺbením fikcie a non-fiction žánru. Eva príbeh poňala štýlom ľahko čitateľným, avšak s témou, ktorá sa pomaly odtabuizováva. Stále častejšie na mňa vyskakujú na sieťach varovné príspevky, nehovoriac o kauzách, ktoré sa odhaľujú na našich školách- desivé!
Počas čítania mi neraz napadlo- prečo ľudia veria tomu, že koláč nesmie byť v rúre dlhšie ako 35 minút? Veď to sami neskúsili… nevedia, či po 50 minútach nebude náhodou lepší, chrumkavejší. Prečo teda ľudia neveria varovaniam, ktoré na nich chŕlia iní ohľadne predátorov na sieťach, ktorí s tým majú aj vlastnú skúsenosť? Prečo to považujú za hoax, fámy, zbytočné strašenie? Ja teda neviem, v čom NEvidia problém, stačí sa pozerať na IG príspevky vytvorené AI. Niektoré sú desivo realistické a ľudia si stále neuvedomujú, že umelá inteligencia nie je len pre zábavu alebo aby bola lepším pomocníkom uľahčujúcim život. Je nebezpečná v nesprávnych rukách- vlastne ako všetko.
Hlavnú linku príbehu tvorí influencerka Lucia, ktorá si vybudovala rodinnú značku firmy práve vďaka sieťam. Darí sa im. Zdieľa to krásne zo života, novinky z obchodu… lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští. Niektorí Luciu odsudzujú(nechápe prečo a ako to na sieťach býva, je za tým určite závisť!), iní jej fandia či komentujú vzhľad jej detí. Chceli by ste vedieť ako sa používajú snímky vás i vašich detí? Alebo si radšej budete žiť vo svojej bubline nevedomosti a naivity ako Lucia?
Vášová do príbehu zakomponovala predátorov, ich vzorce správania, myslenie, pohnútky, páčilo sa mi, že tento kolobeh nie celkom uzavrela, pretože to ani v realite nie je možné. Malé rybky sa možno odchytia, ale čo tí ostatní? Máme tu náhľad aj do mravčej policajnej práce vyšetrovateľov zaoberajúcich sa SCAM - nie je to priamo len pedo*ília, týmto názvom sa označuje aj podieľanie sa na nezákonnom používaní, šírení a zneužívaní fotografií. Pohľad psychológov v knihe je veľkým bonusom rovnako, ako odkazy na existujúce anonymné poradné linky pomoci. Pevne verím, že sa tieto (aj iné tabu) témy spoločnosti začnú považovať za dôležité a osveta a vzdelávanie populácie pomôže v zamedzení násiliu páchanom na tých najzraniteľnejších a najbezbrannejších, našich deťoch.
Jillian Meadows je u nás nová autorka. Budem dúfať, že v pretlaku tik-tokových senzácii nezapadne prachom a budú sa prekladať aj ďalšie jej knihy. Píše veľmi príjemne, citlivo, venuje sa boľavým témam, ktorým nechýba jemnosť a veľké srdce. Na křídlech motýlů je prvou časťou série Oaks Sisters- našepkám, ide o sestry Oaksové, ktoré máme možnosť okrajovo spoznať nielen vďaka rodinnému chatu v knihe, ale aj pár interakcií z návštev. Určite je sa na čo tešiť, zatiaľ si ale poďme predstaviť príbeh Millie.
Červíky, chrobáky, pavúky, ale hlavne motýle sú to, pre čo má Millie vášeň. Pracuje v múzeu a uchádza sa o post šéfky oddelenia entomológie, prešla si zdrvujúcim vzťahom, napriek tomu je to slniečko prekypujúce pozitívnou energiou. Finn pracuje v rovnakom múzeu na oddelení “hviezdičiek a mliečnych dráh”, je večne zachmúrený a na pleciach nesie ťarchu svojich záväzkov. Síce bolo pracovných povinností oboch hlavných postáv ako šafranu, vyvážil to ich súkromný život. Musím povedať, že od Jillian nečakajte turbulentné zvraty. Píše skôr odpočinkovo, plynule, objavia sa zápletky, ale Meadows na ne čitateľa pripraví, takže infarktové stavy sa vám oblúkom vyhnú. Pri striedaní uhlov pohľadu vidíme, že napriek predstieranej nenávisti, sú si obe postavy súdené. Od prvého stretu nahliadame do myšlienok postáv a je to neuveriteľne rozkošné. Ich úvahy sú presne to, čo vás pohladí po duši. Keď ale prídu na scénu členovia rodiny, či už Finna alebo Millie, dynamika sa trochu mení. Ovzdušie sa buď rozjasní alebo zhusnte, pri čítaní to budete zo stránok doslova vdychovať. Obe rodiny sú iné, každá v tom svojom potomkovi niečo zanechala a aj preto sú, akí sú. Aj o tom je výchova- buď si vezmete to najlepšie, čo vám rodina môže dať, alebo naopak, dostanete príklad, ktorý sa rozhodnete neopakovať. Nechýbajú milé romantické, ani poriadne vášnivé scénky, ale prevažujú práve také, ktoré vás zahrejú pri srdci. Svieži humor vyvažuje scénky smútku, zúfalstva, bezradnosti. Postavy sa medzi sebou podržia a priatelia Millie sú takí úžasní, že si rovnakých budete priať pre seba. Záver a epilógy boli taaak sladké. Vážne si prajem viac príbehov Jillian. Originálne prostredie, zázemie, postavy a ako bonus, na poslednej stránke nájdete recept na sušienky.
…nové dobrodružstvá Petronely…
Sabine Städing prišla s novými dobrodružstvami malej jabĺčkovej čarodejnice. Tentokrát sa rozhodla zaujať svojimi príbehmi aj menšie deti. Petronelu Jabĺčkovú si môžu aj v slovenskom jazyku prečítať detičky od 6 rokov, pretože nové príbehy sú určené na “moje prvé čítanie”.
O nás je známe, že si na Petronele ulietavame už nejaký ten rôčik, preto sme s Pauli boli veľmi zvedavé, v čom bude táto séria o Petronelke iná, oproti tej pôvodnej. Rozdiely samozrejme sú.
V tejto knižke/sérii je použité väčšie písmo, viac obrázkov- farebných(v pôvodnej sérii sú čiernobiele ilustrácie), autorka používa kratšie a jednoduchšie vety. Bez prečítania pôvodnej série môžu mať malí čitatelia otázky k textu napr.- ako funguje povrazový rebrík do Petronelinho domčeka?, ako deti môžu rozoznať, keď sa Petronele nepodarí kúzlo? So všetkým týmto sme sa stretli v prvej časti Prekvapenie pre Lucia. My už ale vieme ako tieto veci v podaní Sabine fungujú, no v tejto stručnejšej verzii bude pravdepodobne viac takýchto “záhad” akoby si autorka vymýšľala fungovanie kúziel za pochodu, pritom to tak nie je. Städingová máperfektne premyslené detaily kúzlenia aj ich nepodarené pokusy s následkami.
Čo sa týka samotného príbehu o prekvapení, nie je o čom. Ten sa nám páčil, aj keď bol stručný. Na prvé čítanie naozaj ideálna voľba.
…hravé, poučné, hrdinské…
POMOC V PRAVEJ CHVÍLI je už štvrtým pokračovaním príbehov o roztomilej zvieracej partičke kamarátov a detičiek z lesnej škôlky. Táto časť je perfektná práve na nadchádzajúce obdobie. Farebné lístie opadáva zo stromov po celom lese, zvieratká si chystajú zásoby na zimu a do toho budú pomáhať. S čím?
Do lesnej škôlky opäť pribudne nový člen. Je ním hanblivý Filipko. Ako inak, Andrea Schütze spraví tiché chlapča iným. Filipko sa totižto zajakáva. Štyria kamaráti z lesa, naša zvieracia partička, vymyslí spôsob, ako chlapčekovi pomôcť. Či sa im zajakávanie podarí premôcť si prečítate v tejto krásnej knižočke.
Pomoc Filipkovi ale nie je jediná pomoc, ktorá je z názvu zrejmá. Pôjde o veľmi vážnu vec. Dieťa z lesnej škôlky sa stane hrdinom a zabráni veľkej karastrofe. V závere knižky je aj ilustrácia výstrižku z novinového článku a možnom nešťastí. Spomenú sa aj záchrancovia a zaujímavé fakty o ochrane našich lesov.
Čo by to bolo za príbeh Kamaráti z lesa bez sladkého receptu? Hlavnou prísadou je, ako inak, medík. No a zvierací kamoši nezabudli ani pripomenúť, na čo sa môžu malí čitatelia tešiť v piatom pokračovaní série…
My sa naň tešíme. A vy? Poznáte knižky Andrey Schütze?
…sladké, voňavé, romantické…
Kto by povedal, že také bude čítanie knihy Pekáreň v Brooklyne? Ja. Ale iba tak trochu…
Vďaka milej náhode a ešte milšej pani knihovníčke v našej mestskej knižnici, ktorá mi v podstate nanútila knihu pri platbe členských poplatkov, by som sa k Julie Caplin tak skoro nedostala. Prvé časti série mám síce v čítačke neprečítané, ešte keď pred rokmi vypukol boom českým prekladom, som im neodolala, no napriek tomu som z knižnice odchádzala o pár eur ľahšia, ale s knižkou pod pazuchou (v hygienickej norme- knižka bola v taške).
Poviem úprimne, nemala som od knihy veľké očakávania. Predpokladala som, že pôjde o priemerný príbeh na štýl Harlequin-iek. Ako veľmi som sa mýlila.
Autorka má príjemný štýl. Opisom sa nevyhýba, no používa ich s mierou, presne tak, aby ste sa dokázali vžiť do deja, prípadne do postáv. Sophie, hlavnú hrdinku, som si spočiatku neobľúbila. Ako postava mi nesedela. Aristokratka, ktorá sa sčista-jasna stala novinárkou v gastrorubrike. Jej život bol akoby čakačkou na niečo PORIADNE. Naozaj som presne toto z prvých strán cítila. No a potom… potom sa jej stala tá nepríjemnosť (skutočne nevhodné slovo, ale iné mi nenapadne) v kaviarni. Proste, to som fakt nečakala a hlavne v úvode.
Aspoň sa Sophie mohla ‘zdekovať’ a prijať pracovnú ponuku v Amerike. Ako inak, okolie, kam sa nasťahovala, ju ihneď prijalo ako starú známu( túto familiárnosť v knihách milujem), no v práci sa našiel niekto, kto sa snažil sabotovať akýkoľvek nápad či návrh podaný Sophie. Rovnako sa okolo Sophie budú motať muži. Tieto časti som si naozaj užívala. Autorka vyskladala pomalý vývoj vzťahu, a potom sa do toho postavy vrhli po hlave.
Nechýbal ani nečakaný zvrat (aj keď… čakala som presne na to!). Julie ho tak “vyšperkovala”, preto nestrhávam žiadnu hviezdičku. Naozaj sa mi to páčilo až tak, ako som ani sama nečakala.
No a keďže v pekárni sa nepiekol chlieb, ale koláčiky, torty a iné sladké mňamky, neraz mi tiekla slina(nie na knihu!) a priam som cítila sladkú vôňu dobrôt- hold, dajte milovníkovi sladkého čítať takúto knihu;hádam som aj nejaké to kilečko nabrala, a to len z tej omamnej vanilkovej fiktívnej! vône koláčikov.
Keďže ide o druhú časť série ROMANTICKÉ ÚTEKY, snáď sa dostanem ku Kodani a nájdenej láske Sophiinej priateľky Kate. No a tak tipujem, či náhodou v tretej časti neujde Sophiina domáca, živelná ryšavka,Bella niekam za humná(nie, anotácie si rozhodne čítať nebudem).
Kto by nemiloval Jane Austenovú? Verím, že sa takí ľudia nájdu, nech sa so mnou ani nebavia (XD žartujem- tak trochu). No ako mládež “presvedčiť”, že autorka z regentskej éry je vskutku nadčasová, moderná, či dokonca feministická? Najlepším spôsobom je prerozprávať jednoduchším jazykom, bližším mladšiemu čitateľovi, literárne klasiky. Austenovky si teda v zahraničí užívajú aj deti, u nás majú možnosť siahnuť po takto prerozprávaných dvoch dielach- Pýcha a predsudok a Rozum a cit.
Práve Rozum a cit je klasikou, ktorú prerozprávala Joana Nadin. Príbeh je zrozumiteľný, ľahko a sviežo plynúci. Dokonca aj moju Pauli(10r.) úvod zaujal, až sa rozhodla naučiť sa prvé dve kapitoly na Hviezdoslavov Kubín. Zvyšok sme si čítali pred spaním(ja som čítala, deti počúvali). Občas sa Pauli pozastavila nad nejakým slovom, či udalosťou, ale šlo skôr o malého narušiteľa(3r.)plynulého čítania, ako nevhodne zvolené slová prekladateľa. Spoločné čítanie knihy som vzdala, keď sa Pauli spýtala ako mohol Willoughby napísať list. Veď je to kôň. Nuž, je pravda, že v príbehu je viacero postáv, ale zameniť si jedného z nápadníkov sestier Dashwoodových s koňom, bolo už aj na moju chatrnú trpezlivosť viac ako dosť. Takže napínavý záver som si dočítala sama. Jane vypichla asi každý charakter vtedajšej doby(no dnes to je o dosť horšie, vtedy sa urážky servírovali naozaj vyberavo a jednoduchší adresát ani hanlivé poznámky nemusel pochopiť), šikovne zapracovala do rôznorodých postáv. Nechýbajú klebetnice, manipulátorky, hamižníci, klamári, no hlavná postava sa dokáže obetovať v mene lásky a “nechať vyhrať lepšieho”. Elinor nie je dokonalá, má svoje chyby, ale jej povaha je mierumilovná. Prekrútené polopravdy a ústne podanie robí v Austenovej príbehoch šarapatu a aj keď som si myslela, že niektoré skutočnosti sú iba fámy, prekvapilo ma, že to tak nakoniec nebolo. Knižku dopĺňajú čiernobiele ilustrácie, nechýba legenda s menami postáv a vysvetlivkami o príbuzenských vzťahoch… skrátka, ak chcete, aby deti začali s klasikou, toto je tá správna voľba.
Druhá časť série autorky Stephanie Archer bola o dosť pikantnejšia ako tá prvá. Alebo sa mi to len zdalo? Dosť som sa obávala, ako to pri dohodnutých vzťahoch býva, že hlavné postavy budú ako pri hre Jojo- pri sebe, od seba a tak stále dokola, avšak Archer prekvapila. Rory sa k nej nasáčkoval a nebolo toho pána, ktorý by ju z jej mikrobytu dostal. A práve to sa mi páčilo. Čo ma mrzí je akurát absolútne absentujúca práca Hazel pre tím. Ak niečo pre hráčov robila, tak doslova jeden jediný raz! Aj to mala na dohľad Roryho(chvalabohu). Vpád McKinnona v role nového hráča, avšak nie nového človeka pre Hazel a Roryho, poriadne zamiešal karty. Steph ho vykreslila ako dokonalého chuja a bol vlastne ešte horší, ako som čakala. Totálne cez čiaru bola zaslaná čierna “pavučina” Hazel, na druhej strane sa mi náramne rátalo dráždenie McKinnona. Ešteže si to aj Rory s Hazel užili. Veľmi ma mrzelo, ako Rorimu jeho otec dokazoval lásku, v závere sa to však nečakane zvrtlo. V pozitívnom slova zmysle. Naopak Hazel sa snažila ľúbiť svoje telo a dopriať to aj iným. Pri jednom milovanom človeku sa jej to nedarilo a práve táto skutočnosť ju, okrem dávnych slov, ktoré bodali do srdca aj po rokoch, trápila najviac.
Nebudem preháňať ak poviem, že sa mi NA STRIEDAČKE páčila viac ako jej predchodkyňa. Už teraz som zvedavá na avizované “trio” a ich minulosť, ktorí budú figurovať v tretej časti série Vancouverská búrka.
Milena a Margaret je kniha, na ktorej prečítanie musíte mať náladu. Nie je to žiadna jednohubka, i keď nemá ani 300 strán. Venovať sa jej aj niekoľko dní a možno popri tom čítať niečo odpočinkové, bude lepšia voľba. Jednak, čítať o koncentračných táboroch je ťažšie stráviteľné pre nejedného človeka; dvojak, v knihe je nespočet citácií, postáv, odbočiek, a teda si čítanie vyžaduje sústredenie a plnú pozornosť. A ak nie je jasné, že ide o romantický vzťah dvoch žien už z obálky, malé upozornenie pre homofóbov- áno, kniha je o vzťahu dvoch silných osobností (aj) našich dejín rovnakého pohlavia. Tu by som rada spomenula veľmi zaujímavé fakty o lgbt komunite už pred rokom 1920. Úprimne, sama som tieto zaujímavosti nevyhľadávala ani sa s nimi doposiaľ nestretla. O to viac som prekvapená, že ako ľudstvo pravdepodobne nejdeme dopredu, ale cúvame. Aspoň ja mám ten dojem vo viacerých smeroch.
Kto by nepoznal Milenu Jesenskú?! Česko-slovenská historická osobnosť, ktorá svojou zvláštnou povahou predbehla dobu. Na jednej strane bola nespoľahlivá, márnotratná i promiskuitná, na druhej však bola inteligentná, obetavá priateľka, žena, ktorá keď sa nadchla pre nejakú vec, zahryzla sa a nepustila, ani keď jej hrozilo nebezpečenstvo. Zaujímavosti z jej života, detstva, manželstva, sa dozviete v tejto knihe, pretože autorka si naozaj dala záležať. Jej zber informácii akoby nemal konca kraja. Podarilo sa jej zistiť spojitosti s Kafkom a ďalšími ľuďmi, ktorí hýbali dejinami pred, počas a dokonca aj po druhej svetovej vojne. Milena bola spisovateľka, žurnalistka a prekladateľka. Stretávala sa s “celebritami” vtedajšej doby v oblasti umenia, módy či psychológie. Ako bonus, vo svojom byte skrývala ľudí židovského pôvodu. Doba bola ťažká, ale Milena mala svoje morálne zásady a držala sa ich aj v Ravensbrücku.
Tu spoznáva Margaret. A čitateľ tiež. Mne osobne meno Margaret Buber-Neumann nič nehovorilo. Jej život nebol prechádzka ružovou záhradou. Prišla o možnosť byť v kontakte s dcérami, prežila väznenie v Sovietskom zväze, niekoľkoročný “pobyt” v gulagu a čerešničkou na torte bolo, keď si ju Stalin vymenil s Hitlerom. Tak sa ocitla v Ravensbrücku Margaret. Ako novinárka a spisovateľka sa po vojne podelila o svoje životné útrapy a bojovala proti mocnostiam tým, že písala pravdu, nikým nevidenú(alebo nechcenú?). Napriek tomu sa nevzdávala a svoje spomienky odovzdávala ďalej a vytrvalo, až do roku 1989, kedy opustila tento svet.
V knihe Milena a Margaret sa dozviete naozaj veľa. Kniha je rozdelená do piatich častí, ktoré sa s časovou postupnosťou venujú priateľstvu týchto žien. Ako som spomínala, Gwen použije nespočet odbočiek od hlavnej línie príbehu, tým dotvára širší obraz skutočností, ktoré obe ženy ovplyvnili počas ich života. Za mňa to bolo veľmi podnetné a hodnotné čítanie, občas sa však fakty i situácie opakovali, čo mňa osobne rušilo napriek tomu, že som knihu čítala týždne. Treba nám len dúfať, že sa dejiny nebudú opakovať- ľudská túžba po moci je stále prítomná…
