Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po predchádzajúcej „vianočnej časti“ som od tejto knihy nemala veľké očakávania, no veľmi príjemne ma prekvapila. Je to milý cozy príbeh odohrávajúci sa v Anglicku, ktorý si ma získal najmä svojou atmosférou.
Hlavnou postavou je Polly, ktorá sa presťahuje do malého mestečka v Cornwalle a snaží sa postaviť svoj život opäť na nohy. Bola mi sympatická a pôsobila veľmi ľudsky, takže sa s ňou dalo ľahko stotožniť, aj keď miestami bola trochu naivná, až príliš milá a niektoré jej rozhodnutia sa mi len ťažko chápali. Páčilo sa mi aj to, ako autorka vykreslila jej lásku k pečeniu. Keď piekla, úplne som mala chuť vojsť do tej pekárne a kúpiť si čerstvý chlieb či koláč. Sama si občas niečo upečiem, takže som veľmi dobre chápala, prečo to pre Polly znamenalo oddych.
Najväčšou prednosťou knihy je podľa mňa atmosféra. Malé pobrežné mestečko, rybári, útesy, more a úzka komunita vytvárali presne ten anglický cottagecore vibe, ktorý mám rada. Vďaka opisom som si celé prostredie vedela živo predstaviť a úprimne... hneď by som tam chcela bývať.
Nechýba ani romantická linka, ktorá sa mi páčila aj tým, že bola nejednoznačná. Bolo to celkom osviežujúce. Hoci by som privítala možno väčšiu hĺbku vývoja medzi hlavnými postavami, prepojenie. Ich doťahovanie bolo milé a miestami aj vtipné, takže som sa úprimne zasmiala.
Čo ma poháňalo čítať ďalej, nebola len atmosféra knihy a obyvatelia mestečka, ale aj Polly a jej cesta za novým začiatkom. Veľmi ma zaujímalo, ako sa jej život bude ďalej vyvíjať. Vedľajšia postava - Kerensa bola skvelá a viackrát ma úprimne rozosmiala, aj keď mi prišla trochu šablónovitá.
Ak by som mala spomenúť jednu vec, ktorá mi úplne nesadla, boli by to udalosti tesne pred záverom. Niektoré rozhodnutia postáv na mňa pôsobili trochu nepresvedčivo a mala som pocit, že sa dali vyriešiť prirodzenejšie. Samotný koniec mi však nakoniec dával zmysel a v určitom smere pôsobil veľmi životne.
Čo mi však prekážalo najviac, boli niektoré poznámky, ktoré pôsobia dosť zvláštne. Polly má 32 rokov a viackrát sa o nej hovorí, akoby bola „stará“. Ma 32!! Potom príde poznámka o tom, že by si mala upraviť životopis, aby pôsobila mladšie. A úplne ma dorazila jedna vedľajšia scéna, keď manžel povie svojej žene, že si nemá nič kúpiť v pekárni, aby nepribrala, a ona len súhlasí, že predsa chce zostať jeho „malým dievčatkom“. Neviem, či to bol prekladom, ale proste to pôsobilo nanajvýš zvláštne.
Celkovo to však bolo veľmi príjemné cozy čítanie. Ak máte radi malé anglické mestečká, vôňu čerstvého pečiva, more a príbehy o nových začiatkoch, myslím si, že by sa vám táto kniha mohla páčiť.
Túto knihu by som opísala jednoducho ako fantasy s Bridgerton vibes.
Máme tu Anglicko, kráľovstvo, šľachtu, víly, spoločenskú sezónu a hry, ktoré rozhodujú o osudoch postáv. Celé to na mňa pôsobilo veľmi jarne, elegantne a rozprávkovo, no zároveň s prímesou nebezpečenstva a tajomstiev.
Hlavnou postavou je Ivy, ktorá sa pripravuje na svoj debut v spoločnosti. Bola mi sympatická a počas celej knihy som jej fandila, aj keď ma občas trochu rozčuľovala jej dôverčivosť. Čakala by som, že bude voči niektorým ľuďom opatrnejšia a nebude hovoriť o svojich plánoch otvorene. Zároveň mi bolo ľúto, ako veľmi podceňovala samu seba, to mi prislo už trochu otravné.
Emmet... priznávam, že po toľkých fantasy knihách na mňa už pôsobil trochu ako obohraná šablóna „bad boya, ktorý sa nikdy nezamiloval, až kým neprišla ona“. Našťastie som si naňho postupne zvykla a nakoniec som si ho celkom obľúbila, keď sa niektoré veci ohľadom jeho postavy vysvetlili. Ich romantická linka podľa mňa fungovala a bavilo ma sledovať, či Ivy nakoniec skončí s Emmetom alebo sa vydá za Brama.
Bram aj kráľovná boli podľa mňa veľmi zaujímavo napísané postavy. Pri kráľovnej sa mi páčilo, aká bola manipulátorská a nevyspytateľná. Jediné, čo mi úplne nesedelo, bolo, že pri všetkých jej schopnostiach ju bolo miestami až príliš jednoduché oklamať.
Prvá polovica knihy sa niesla v klasickom bridgertonovskom duchu. Dievčatá medzi sebou súťažia počas tajných skúšok kráľovnej a bojujú o Bramovu priazeň. Druhá polovica však nabrala úplne iné tempo. Prišiel jeden plot twist za druhým, odhalenia, klamstvá a chaos, ktorý ma prinútil obracať stránku za stránkou.
Práve záver ma presvedčil, že táto kniha svoj potenciál naplno ukázala. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka rozvinula celý príbeh, bavila ma myšlienka dohôd medzi kráľovnou a jej poddanými a som naozaj zvedavá, kam sa bude ďalej uberať dej okolo Nekrajiny. Počas čítania ma poháňala nielen romantická linka, ale aj zvedavosť, či sa Ivy podarí obnoviť dobré meno svojej rodiny, zvíťaziť a akú úlohu v celom príbehu zohrá Lydia, pri ktorej som mala od začiatku pocit, že bude dôležitá.
Celkovo to bolo veľmi príjemné fantasy čítanie s atmosférou Bridgertonu, ktoré ma síce zo začiatku bavilo, ale naplno si ma získalo až v druhej polovici. A po tom konci? Druhú knihu jednoducho potrebujem čo najskôr.
@aurora.in.pages
Posledná, záverečná časť série vo mne zanechala asi všetky možné emócie. Smútok, naplnenie, nostalgiu aj ten zvláštny pocit prázdna, ktorý príde, keď človek dočíta príbeh, ktorý sa stal súčasťou jeho života.
Začiatok a prvá polovica sa mi veľmi páčili. Dej sa hýbal dopredu, stále sa niečo dialo a kapitoly boli svižné, takže som čítala jednu za druhou. Páčilo sa mi aj to, že priestor dostali všetky dôležité postavy vrátane Chaola a Yrene.
Najväčším prekvapením bol pre mňa Dorian. Či už jeho psychický vývoj alebo celkovo jeho schopnosti pri jednej konkrétnej scéne som naozaj zostala s otvorenými ústami. A keď už spomínam Doriana, musím spomenúť aj Manon a jej Trinástku. To bolo jednoducho niečo, na čo sa nezabúda. Pri Manon som sa navyše veľakrát pristihla, že sa len usmievam nad tým, kam sa jej postava posunula.
Naopak, druhá polovica knihy bola pre mňa o niečo slabšia. Mala som pocit, že sa autorka snažila vytvoriť dojem veľkolepého boja nekonečnými opismi bojových scén. Aj keď sa stále niečo dialo, príbeh sa neposúval tak, ako v prvej polovici.
Čo sa týka Aelin, prvá polovica knihy, keď bola uväznená, bola podľa mňa napísaná veľmi pútavo. Úžasne komplexne napisana postava. Z druhej polovice som však bola sklamaná. Nepáčilo sa mi najmä to, ako sa v závere vyriešila mágia. Myslím si, že nielen ja, ale aj veľa čitateľov zostalo z niektorých rozhodnutí skôr zmätených. Viac k tomu napíšem v spoilerovej časti.
Rowan u mňa zostal viac-menej rovnaký. Moje antipatie voči nemu síce úplne nezmizli, ale musím uznať, že k Aelin sa perfektne hodil. Ako pár podľa mňa fungovali výborne a Rowan sa v tejto knihe naozaj snažil. Nemám mu vlastne čo vytknúť.
Naopak Aedion bol pre mňa obrovské sklamanie. Po určitých udalostiach mi už s Lysandrou jednoducho nefungovali a úplne som im prestala fandiť. Ani to, ako autorka ich príbeh uzavrela, ma nepresvedčilo. Prišlo mi to trochu narýchlo, akoby sama nevedela, čo s nimi ďalej.
Trochu ma sklamal aj samotný záverečný boj. Čakala som väčšie využitie Yrene, najmä po tom, ako sa jej schopnosti budovali už v predchádzajúcej knihe. Myslím si, že si zaslúžila dostať oveľa viac priestoru.
Napriek týmto výhradám som tejto sérii úplne prepadla. Stále si však myslím, že osobne mám radšej ACOTAR. Je cítiť, že Trón zo skla bola autorkina prvá séria a podľa mňa by jej prospelo aj o pár kníh menej, pretože miestami sa dej zbytočne naťahoval.
To ale nič nemení na tom, že ide o výborne prepracovanú fantasy sériu a úplne chápem, prečo patrí medzi najobľúbenejšie fantasy vôbec. Odporučila by som ju najmä ľuďom, ktorí s fantasy ešte len začínajú a chcú objaviť rozsiahly svet plný postáv a prepracovaného príbehu.
A áno... Chaolovi ostávam verná až do konca.
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!SPOILER CAST!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
SPOILER
Najväčší problém som mala s tým, ako sa vyriešila línia s mágiou a bohmi. Úprimne, vôbec mi nefungovalo, ako sa Aelin zbavila svojich schopností. Celé otvorenie brány a návrat bohov domov mi prišlo zbytočne komplikované a miestami nelogické. Stále si kladiem otázku prečo nemohli najskôr bojovať naplno a až potom bránu uzavrieť?
Podobne som vnímala aj Doriana. Najskôr získa obrovské možnosti a schopnosti... a vzápätí o ne príde. Táto časť na mňa pôsobila skôr ako autorské rozhodnutie než prirodzený vývoj príbehu.
Rovnako ma mrzí Yrene. Jej význam sa budoval už od Veže na úsvite a následne aj v tejto knihe, ale keď prišlo na samotné vyvrcholenie, všetko sa odohralo strašne rýchlo. Myslím si, že si zaslúžila oveľa väčší priestor.
Aedion... no, tam už asi ani nemusím nič dodávať. Za to, čo povedal Lysandre, som mu jednoducho nevedela odpustiť. Ich svadba ani celý záver ich príbehu ma vôbec nepresvedčili.
A Gavriel? Jeho smrť na mňa pôsobila zvláštne. Mala som pocit, akoby si autorka povedala, že niekto predsa musí zomrieť, a padla voľba práve na neho. Jeho obeta vo mne, žiaľ, nezanechala taký emocionálny dopad, aký podľa mňa mala mať.
A posledná otázka... čo vlastne plánuje Sarah J. Maas s Dorianom a Manon? Nechala ich príbeh otvorený preto, že Manon má zostať neskrotná? Aj preto dnes už chápem, prečo niektorí čitatelia stále dúfajú v pokračovanie. Niektoré veci totiž podľa mňa zostali otvorené alebo nedostali úplne uspokojivé vysvetlenie.
Táto kniha ma veľmi príjemne prekvapila. Príbeh mi prišiel originálny a úplne iný než klasické fantasy, na aké som zvyknutá. Od začiatku ma zaujímalo, kam to autorka celé posunie a ako všetky tie zvláštne prvky prepojí.
Atmosférou by som túto knihu odporučila najmä na jeseň. Je pochmúrna, tajomná a miestami až gotická. Možno to robilo prostredie chrámu, chrliče alebo celková symbolika, ale tú atmosféru bolo z knihy naozaj cítiť a veľmi sa mi páčila.
Originálny mi prišiel aj samotný svet. Príbeh Sybil, ktorá sa vydáva hľadať svoje nezvestné sestry, postupne odhaľuje svet Omenov, ich pravidlá, mágiu aj symboliku. Niektoré časti deja boli síce predvídateľné, iné ma však úprimne prekvapili, takže som nikdy úplne nevedela, kam sa príbeh nakoniec vydá.
Sybil mi bola veľmi sympatická. Vedela som sa s ňou stotožniť a myslím si, že bola napísaná veľmi prirodzene. Občas sa síce správala trochu nevyzreto, ale vzhľadom na jej vek mi to vôbec neprekážalo.
Rory si ma získal hneď od začiatku. Bol tvrdší, ochranársky, čestný... jednoducho presne taký rytier, akého by som si predstavovala. A spolu so Sybil mi dokonale fungovali. Ich vzťah je krásny slow burn plný napätia. Počas celej knihy som cítila, ako sa k sebe postupne priťahujú, a len som čakala, kedy sa to konečne zlomí. Najviac sa mi páčilo, že som si užívala celý ten proces a ich vzťah pôsobil prirodzene a uveriteľne.
Veľmi ma bavil aj Bartolomej, ktorý bol neskutočne milý a vtipný chrlič. Maude a Benji príbeh pekne dopĺňali, aj keď pri Benjim som mala od začiatku taký zvláštny pocit... ale viac radšej nepoviem.
Priznávam, že miestami sa príbeh trochu naťahoval, no stále ma poháňala zvedavosť. Chcela som vedieť, čo Sybil zistí, ako sa všetko vysvetlí a, samozrejme, ako sa bude ďalej vyvíjať jej vzťah s Rorym. Zároveň som však mala pocit, že príbeh mal ešte väčší potenciál a niektoré témy či samotný svet sa dali rozpracovať viac do hĺbky.
Koniec ma naozaj prekvapil. Prišiel plot twist, ktorý ma prinútil pochopiť, prečo táto kniha vlastne potrebuje pokračovanie. Pôvodne som mala pocit, že by pokojne mohla fungovať aj ako samostatný príbeh, ale po dočítaní mi bolo jasné, že ešte zďaleka nekončíme.
Aj keď vo mne kniha nezanechala úplne päťhviezdičkový pocit, rozhodne stála za prečítanie. Ostalo veľa otvorených otázok, mám už svoje konšpiračné teórie a som veľmi zvedavá, ako sa s nimi autorka popasuje v pokračovaní.
Po prvom dieli som okamžite musela utekať kúpiť pokračovanie a vôbec to neľutujem. Večná kráľovná je druhá a zároveň záverečná časť príbehu Livie a Erika a ja som si ich príbeh užila od začiatku až do konca.
Opäť sa vraciame do sveta mora, Fér a pirátskej atmosféry. Na internete sa táto séria často opisuje ako romantasy s vikingským nádychom. Ja osobne som tam toho vikingského až tak veľa nevnímala okrem pitia z rohov, zapletaných vrkočov či typických lodí mi to oveľa viac pripomínalo atmosféru Pirátov Karibiku.
Livia mi zostala sympatická rovnako ako v prvej knihe. Stále je sama sebou, no zároveň je vidieť jej vývoj. Páčilo sa mi, ako postupne prijíma svoju úlohu kráľovnej, nachádza väčšiu odvahu a dokáže si stáť za svojimi rozhodnutiami.
A Erik a Livia? Ich vzťahu jednoducho nemám čo vytknúť. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka pokračovala v budovaní ich príbehu, a musím podotknúť, že tentoraz dostaneme aj viac milostných scén. Ich láska, oddanosť a dôvera boli pre mňa jednou z najsilnejších stránok celej série.
Páčilo sa mi aj rozširovanie sveta. Už to nie je len o morských a zemských Féroch, ale spoznávame aj ďalšie rasy a nové postavy. Veľmi ma zaujala napríklad Skadi a som zvedavá, kam sa jej príbeh posunie v ďalších knihách. Obľúbila som si aj Sandera, Miru, Jonasa či Kráľa nočných Férov.
Ak by som mala spomenúť jednu vec, ktorá mi trochu chýbala, boli by to výraznejšie zvraty. Som zvyknutá na príbehy plné mind games, šokujúcich odhalení a nečakaných prekvapení. Tu bol hlavný konflikt skôr priamočiarejší. Neznamená to však, že bol napísaný zle práve naopak, čítal sa výborne a nenudil ma. Len som asi čakala o niečo viac momentov typu „čože?!“. Pri tejto sérii mi to vlastne až tak neprekážalo. Bola som natoľko zamilovaná do postáv, atmosféry a sveta, že som autorke odpustila všetko.
Záver bol presne taký, aký som si pre tento príbeh želala. Bola som spokojná, dojatá a zároveň mi bolo úprimne ľúto, že sa príbeh Livie a Erika končí. Dúfam však, že sa s nimi v ďalších knihách ešte stretneme a nebudú z nich len postavy spomenuté v dvoch vetách.
Príbeh sa mi veľmi páčil. Má v sebe taký ten dobrodružný nádych filmov Múmia Egypt 19. storočia, tajomstvá, vyšetrovanie, napätie a romantiku. Je to presne ten typ knihy, pri ktorom sa človek nechá unášať atmosférou a užíva si cestu.
Opäť sledujeme Inez, pri ktorej sa mi veľmi páčil jej postupný vývoj od prvej knihy. Stále si zachováva svoju tvrdohlavosť a odhodlanie, čo mám na nej rada. Na druhej strane mi však občas prekážala jej dôverčivosť. Po všetkom, čím si prešla, by som čakala, že bude opatrnejšia. Namiesto toho sa viackrát stane, že niekomu uverí až príliš ľahko, čo ju následne privedie do ďalších problémov.
Whit je postava, ktorú bude na začiatku pravdepodobne veľa čitateľov neznášať. Postupne si však svoje miesto opäť vybojuje. Je oddaný, odvážny a počas príbehu si ma získal späť. Zo začiatku mi trochu chýbalo viac jeho vnútorných myšlienok a pocitov, ale nakoniec sa predsa len otvorí a dostaneme od neho všetko, čo sme ako čitatelia chceli.
A áno, Inez a Whitovi som fandila. Ich vzťah na mňa pôsobil prirodzene a verila som tomu, čo sa medzi nimi odohrávalo. Bola som rada, že Whit dostal priestor napraviť si svoju reputáciu a ukázať, kým naozaj je.
Strýko Ricardo... no, tam sa môj názor nezmenil ani trochu. Rozčuľoval ma od začiatku až do konca a úprimne si u mňa reputáciu nenapravil ani náhodou.
Čo sa týka samotného deja, myslím si, že je dobre spracovaný. Zo začiatku sa však rozbieha pomalšie a miestami mi prišiel aj trochu zdĺhavý. Dej sa síce posúva, ale veľa otázok zostáva dlho bez odpovedí a väčšina odhalení je odložená až na záver. Myslím si, že príbehu by prospelo, keby niektoré tajomstvá odhaľoval priebežne, pretože by to ešte viac udržalo napätie.
Niektoré zvraty ma naozaj prekvapili, iné som naopak celkom očakávala najmä v momentoch, keď bola Inez až príliš dôverčivá. Páčila sa mi však originalita toho, kam sa príbeh nakoniec posunul.
Atmosféra Egypta bola podľa mňa o niečo slabšia než v prvej knihe. Tentoraz sa už menej venujeme samotným vykopávkam a objavovaniu starovekého Egypta a viac riešime následky udalostí a nové problémy. Napriek tomu som však mala pocit, že autorka dokáže čitateľa do Egypta vtiahnuť a prostredie je stále jednou zo silných stránok série.
Koniec ma celkovo uspokojil a s tým, ako sa uzavrel príbeh Inez, som bola spokojná. Trochu mi však chýbalo lepšie vyriešenie niektorých vecí, ktoré sa riešili už od prvej knihy. Napríklad okolo Kleopatriných artefaktov sa toho veľa rozprávalo, ale na konci som mala pocit, akoby to zrazu nebolo až také dôležité. Myslím si, že keby autorka tejto linke dopriala výraznejšie rozuzlenie, záver by pôsobil ešte silnejšie.
Celkovo je to príjemný dobrodružný príbeh plný Egypta, tajomstiev, vyšetrovania, napätia a romantiky. Milá oddychovka, pri ktorej človek vypne a užije si atmosféru starého Egypta.
Veľmi milé a oddychové čítanie, presne ten typ knihy, pri ktorom si človek oddýchne a užíva si cozy atmosféru. Páčilo sa mi prostredie reklamy, rodina hlavnej hrdinky aj celý ten vibe Londýna. Dodávalo to príbehu veľmi príjemnú atmosféru.
Čo sa mi na tejto knihe páčilo najviac, bolo samotné písanie a jedna netypická dejová linka, ktorú nechcem prezrádzať kvôli spoilerom, ale práve ona podľa mňa túto knihu trochu odlišuje od ostatných autorkiných príbehov.
Olivia bola sympatická hlavná hrdinka, aj keď priznávam, že občas som s ňou už chcela zatriasť a povedať jej, nech sa trochu viac postaví sama za seba a má väčšiu úctu voči sebe. Patrí asi medzi tie viac „golden retriever“ typy postáv, ktoré nie každému sadnú.
Daniel mi bol sympatický a páčila sa mi prirodzenosť medzi ním a Oliviou. Ich vzťah pôsobil veľmi ľudsky a nenútene mali medzi sebou takú ľahkosť, že vedeli byť sami sebou. Avšak miestami mi prišlo, že svoju „najlepšiu kamarátku“ vôbec nepozná a nechá sa až príliš ľahko ovplyvniť.
Romantická linka podľa mňa fungovala, ale osobne by som prijala ešte o trochu viac chémie a silnejších momentov medzi hlavným párom. Veľmi ma bavila aj vedľajšia linka s Billom. Nebolo ho tam síce veľa, ale vzhľadom na okolnosti pôsobil strašne milo a jeho postava vo mne zanechala veľmi príjemný pocit.
Na druhej strane ma dosť rozčuľovala Emily čo vlastne znamená, že bola pravdepodobne dobre napísaná Ale úprimne, čakala som pri jej príbehu trochu iný koniec a myslím, že veľa čitateľov by sa z toho potešilo viac.
Trochu mi prekážalo aj to, ako Olivia a Emily reagovali na "určité" situácie. Občas som mala pocit, že si až príliš klamú samy sebe a v reálnom živote by sa takto asi málokto správal. Keby sa im dialo, to čo sa im dialo
Celkovo je to však veľmi milá oddychovka typická pre Julie Caplin. Nebude to moja najobľúbenejšia kniha od nej, ale myslím si, že veľa ľudí si v nej nájde to svoje sadne si, oddýchne si a užije si príjemnú atmosféru Londýna.
Začiatok bol síce pomalší a chvíľu mi trvalo, kým som sa do príbehu úplne dostala, ale potom sa niečo zlomilo a ja som už nevedela prestať čítať. Potrebovala som stále vedieť, čo bude ďalej. Veľmi ma chytil celý svet knihy. Je to moja prvá viac „morská/pirátsko-férska“ fantasy a zistila som, že ma tento vibe úplne baví. Tá temná atmosféra, more, Féri, melanchólia a zároveň romantika…
Zo začiatku som síce musela čítať trochu pomalšie, aby som pochopila všetky súvislosti sveta a názvov, ale postupne som sa do toho úplne ponorila. Neviem, či to bolo trochu aj prekladom, ale nič, čo by mi pokazilo zážitok.
A teraz Erik a Livia… úprimne? Nemám im čo vytknúť. Ich vzťah bol podľa mňa napísaný naozaj veľmi dobre. Bavilo ma postupné budovanie napätia medzi nimi, ich naťahovačky, priťahovanie a to, ako sa ich vzťah prirodzene prehlboval. A čo veľmi oceňujem nebol tu ten klasický zbytočný „podraz rozchod drama“ moment, ktorý býva v romantasy niekedy nasilu. Ich vzťah pôsobil vyrovnane, dospelo a prirodzene.
Erik si ma úplne získal. Je morally grey, mysterious, ochranársky… ale zároveň v sebe skrýva citlivosť a láskavosť. Veľmi sa mi páčilo aj to, ako sa postupne odhaľovala jeho minulosť a skutočná povaha. Myslím, že veľa čitateľov mu odpustí úplne všetko
Livia mi bola tiež veľmi sympatická. Nepôsobila ako nejaká neporaziteľná vycvičená bojovníčka, ale skôr realisticky bola jemná, odvážna, ľudská. A práve preto sa s ňou podľa mňa dá ľahko stotožniť. Páčilo sa mi aj to, ako otvorene pristupovala k Erikovi už od začiatku. V niektorých knihách býva hlavná hrdinka voči mužskej postave zbytočne odmietavá celé stovky strán, takže toto mi prišlo veľmi príjemné a trochu iné.
Čo ma bavilo asi najviac, bolo to, ako sa postupne menil samotný plot knihy. To, kvôli čomu sa príbeh začne, nakoniec vôbec nie úplne je to hlavné, čo riešime na konci a práve tieto postupné odhalenia ma nútili čítať ďalej.
Koniec ma úplne zničil tým najlepším spôsobom Normálne ma bolelo, že som ju už dočítala. Hneď som si utekala kúpiť druhú časť, aby som sa mohla zase ponoriť do tohto sveta a úprimne… pri tejto knihe som nemala moment, kde by som prevracala oči alebo si povedala, že mi niečo nesedí. Celý príbeh ma jednoducho pohltil.
Táto kniha sa mi celkovo páčila a prišla mi v mnohom originálna. Veľmi ma bavil samotný príbeh a bola som zvedavá, kam sa bude dej posúvať, čo všetko sa ešte odhalí a ako sa bude vyvíjať vzťah medzi Liamom a Diannou.
Svet bol podľa mňa vytvorený naozaj dobre páčilo sa mi prepojenie príšer, bohov a rôznych svetov, aj tá myšlienka, že „dobrí“ nemusia byť úplne dobrí a „zlí“ môžu mať svoje dôvody. Taký ten morally grey pocit, kde nič nie je úplne čiernobiele.
Zároveň som ale mala pocit, že mi tam ešte chýbalo hlbšie prepojenie a viac rozvinutia niektorých vecí. Ale môže to byť jednoducho tým, že ide len o prvú knihu a svet sa ešte len buduje.
Na druhej strane, miestami ma trochu miatlo množstvo svetov a názvov, takže som sa občas strácala. A aj keď bola kniha napísaná pútavo, boli tam pasáže, kde sa dej podľa mňa zbytočne naťahoval. Niečo sa síce dialo, ale príbeh sa reálne veľmi neposúval dopredu.
Dianna mi bola sympatická páčilo sa mi, aká je tvrdá, priama a že si nenechá skákať po hlave. Je cítiť, že ju život dosť formoval. Ale priznám sa… tie kostýmy, lodičky a celkovo niektoré moderné/booktok prvky ma občas vytŕhali z atmosféry. Ja osobne mám pri fantasy radšej viac „historický“ vibe, takže telefóny, bary či party mi tam nie vždy úplne sedeli. A Dianna v lodičkách počas chaosu bola miestami nad moje predstavivosti.
Liam si ma získal asi hneď od začiatku. Ich vzťah ma bavil sledovať, aj keď miestami na mňa ich prechod z enemies do bližšieho vzťahu pôsobil trochu rýchlo. Autorka sa síce snažila ukázať postupný vývoj medzi nimi, no osobne by som ocenila ešte o trochu viac vybudovanej chémie a hlbšieho prepojenia.
Čo sa týka veľkého twistu na konci viem, že veľa ľudí bol úplne šokovaných, ale ja som to nejako podvedome čakala, takže ma to až tak neprekvapilo.
Myslím si však, že kniha má veľmi dobrý potenciál a veľa vecí robí naozaj dobre. Je kvalitne napísaná, postavy aj svet fungujú a chápem, prečo si ju toľko ľudí obľúbilo. Len som mala pocit, že mi tam ešte niečo chýbalo, aby ma to úplne pohltilo.
Každopádne som veľmi zvedavá na ďalšiu časť a dúfam, že sa svet aj vzťahy ešte viac rozvinú do hĺbky.
Toto bola naozaj veľmi príjemná oddychovka, zhltla som ju za pár dní. Tým, že je jar a príbeh sa odohráva práve v tomto období, ma to ešte viac potešilo a navnadilo. Síce tam nie sú detailné opisy prírody, ale zmienky o pikniku či jahodových slávnostiach mi úplne stačili. Jahody a samozber mám s jarou spojené asi navždy.
Kniha je veľmi milé a pohodové čítanie plné palaciniek, jahôd a malých zajačikov. Stretávame sa tu s Iris, ktorú už poznáme z predchádzajúcich dielov. Momentálne prechádza náročnejším obdobím už tri mesiace nezaplatila nájom a ako vieme, jej práca v obchodíku s vianočnými stromčekmi bola len sezónna.
Na scénu prichádza Archer, nová postava, ktorý si prenajme domček a začne sa starať o svoju dcérku. Práve tu sa ich cesty pretnú a Iris neskôr začne pracovať ako opatrovateľka.
K príbehu ako takému nemám žiadne výhrady bolo to naozaj milé a príjemné. Páčilo sa mi, ako nás autorka hneď vtiahla do deja a ako prirodzene pôsobila vzájomná príťažlivosť medzi postavami. Úplne som im to uverila. Bavilo ma sledovať postupné budovanie ich vzťahu až po moment, keď to medzi nimi konečne „preskočí“.
Zvyčajne nemám rada príbehy, kde sa výraznejšie objavujú deti, ale tu to bolo spracované veľmi citlivo a milo. Oliviu som si nakoniec naozaj obľúbila jej scény boli zlaté a dodávali príbehu jemnosť. Veľmi sa mi páčilo aj to, ako spolu Archer, Iris a Olivia fungovali ako taká malá jednotka.
Kniha ma dokonca aj viackrát pobavila niektoré dialógy boli naozaj vtipné a prirodzené.
Tento príbeh určite odporúčam. Úprimne môžem povedať, že zatiaľ sa mi páčil asi najviac zo všetkých autorkiných kníh, aj keď voči žiadnej nemám výrazné výhrady všetky sú veľmi príjemné čítanie.
Takže si nájdite miesto niekde vonku na slnku, kde fúka jemný vetrík, a užite si túto knihu.
