Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nečakane depresívna kniha, ktorá sa venuje vymieraniu živočíšnych druhov v dôsledku ľudskej činnosti. Primárne sa zameriava na druh Hydrodamalis gigas (Stellerova morská krava), no postupne sa čitateľ dozvedá aj o ďalších vyhubených druhoch, ako napríklad alka veľká či dront maurícijský. Príbeh sa odohráva v troch dejových líniách rozprestretých naprieč tromi storočiami, pričom ani jedna z nich sa nečíta ľahko. Pasáž opisujúca zabitie mladej morskej kravy som musel dokonca preskočiť. Celou knihou sa tiahne smutná, ťaživá atmosféra. Ide o pomerne hutný text, hoci kniha nie je rozsiahla, čítal som ju takmer týždeň. Nejde však len o vyhynuté zvieratá a fatálne chyby z minulosti. Autorka touto knihou nastavuje zrkadlo aj dnešnej spoločnosti. Poukazuje najmä na ľudskú chamtivosť, túžbu po sláve a bohatstve. Je to veľmi pesimistický pohľad na svet, no obávam sa, že aj veľmi realistický. Bez servítky, bez pozlátka, bez pátosu. Veľmi smutná, ale zároveň veľmi potrebná kniha. Odporúčam.
Tento rok mám obrovské šťastie na non-fiction. Kde líšky dávajú dobrú noc je skutočne výnimočná kniha, aká na Slovensku nemá obdobu. Venuje sa klerofašizmu a slovenským občanom, najmä tým žijúcim na periférii. Autorka čitateľom približuje nesmierne temnú kapitolu našich dejín, o ktorej sa na stredných školách väčšinou učí len tak, aby sa nepovedalo. Aj ja som si všimol, akú máme na Slovensku tendenciu idealizovať SNP a spoločnosť počas druhej svetovej vojny. Veď za genocídu Židov u nás predsa môžu iba Nemci. Jedine, že by celkom nie. Autorka osvetľuje minulosť, búra mýty a zároveň nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti. Je to kniha o nás. O Slovákoch. O tom, akí sme boli a žiaľ, aj o tom, akí niektorí z nás stále sú. Do knihy sú zakomponované príbehy z archívov, ktoré prakticky a názorne ukazujú, ako to na Slovensku vtedy fungovalo. Je to jednoducho kniha, ktorá otvára oči. Všetky informácie sú poctivo odzdrojované a podložené faktami. Výborné dielo, ktoré by si mal prečítať každý. U mňa sa určite zaradí medzi top knihy tohto roka.
Toto je jedna z najlepších kníh, aké som od Terryho Pratchetta čítal, a zároveň zatiaľ najlepšia kniha s postavami Mestskej hliadky. Celý príbeh je satirou na vojnu a politiku veľmocí. Ale nebol by to Pratchett, keby do príbehu nezakomponoval aj ďalšie témy ako sexizmus, rasizmus, manipuláciu so zákonmi vo vlastný prospech či vojenskú propagandu. Robí to však veľmi nenásilne a s nadhľadom. Výborne som sa bavil a niekoľkokrát z chuti zasmial. Je až neuveriteľné, ako presne autor triafa klinec po hlavičke, ako je kniha nesmierne aktuálna, aj keď sa celý príbeh odohráva vo vymyslenom svete na pancieri obrovskej korytnačky. Dokázať takto výstižne poukázať na nekonečnú ľudskú hlúposť a pritom neskĺznuť k moralizovaniu považujem za skutočné literárne umenie. Keď si to človek porovná s tým, čo sa deje vo svete dnes, pôsobí to ako tragikomédia. Postavy Mestskej hliadky sú ako vždy skvelé, mnohé z nich vďaka tomuto dielu dostali ešte väčšiu hĺbku. Výborná kniha, ktorú určite odporúčam.
Toto je nesmierne zaujímavá kniha o ešte zaujímavejšom mužovi. O človeku, ktorý sfalšoval Picassa, Chagalla, Salvadora Dalího, Rembrandta, dokonca aj Caravaggia a mnohých ďalších. Jeho obrazy a litografie boli predávané ako originály a dodnes visia v rôznych galériách po celom svete. Na tomto všetkom zbohatol tak veľmi, že si jeho okolie myslelo, že obchoduje s drogami a nebyť týchto podozrení, ktovie, či by sa na jeho skutočný „biznis“ vôbec prišlo. Spôsoby, akými falšoval umelecké diela, opisuje s ľahkosťou a pokojom, akoby sa nechumelilo. Čitateľ má zároveň možnosť nahliadnuť do zákulisia trhu s umením, ktoré je rovnako fascinujúce ako samotné obrazy. Priznávam, že po tejto knihe sa už na obrazy v galériách nebudem pozerať tak ako predtým. Nemusíte sa obávať, nejde o nudné a suchopárne čítanie. Práve naopak, kniha je na pomedzí reportáže a beletrie a číta sa takmer ako detektívka. Okrem života Tonyho Tetra sa podrobne venuje aj jeho zatknutiu, súdnemu procesu a životu po ňom. Fanúšikom umenia rozhodne odporúčam!
P.S.: Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o trhu s umením v strednej Európe, najmä v Česku, odporúčam knihy Artbedekr I a II od Dr. Jiřího Hořava.
Nebudem klamať, moje prvé stretnutie s týmto svetoznámym autorom nedopadlo tak, ako som si predstavoval. Vlastne som bol touto knihou dosť sklamaný. Poďme ale pekne poporiadku. Kniha Stôl pre dvoch trpí neduhom typickým pre poviedkové zbierky, kolísavou kvalitou jednotlivých textov. Niektoré poviedky, ako napríklad Rad, Podvodník či Balada o Timothym Touchettovi, sú výborné. Balada je podľa mňa to najlepšie, čo kniha ponúka - svižná, výborne vypointovaná a zapamätateľná. Dvojica poviedok Hasta luego a Didomenicov fragment má síce svoje muchy, ale stále sa dajú považovať za dobré čítanie. Povedal by som „neurazia nenadchnú“, no o pár dní si už pravdepodobne nespomeniete, o čom boli. Poviedka I Will Survive ma však naštvala. Je to presne ten typ textu, ktorý sa tvári, že sa hlboko ponára do problematiky manželstva, ale v skutočnosti ide o pseudofilozofický výlev hysterickej ženy, ktorá nevie komunikovať so svojím mužom. Takéto príbehy skutočne nemám rád. Posledná novela Eve v Hollywoode sa do zbierky podľa mňa vôbec nehodila. Bola nudná, ťahavá a ak vôbec mala nejakú pointu, tak mi úplne unikla. Napriek sklamaniu som rozhodnutý dať autorovi ešte jednu šancu, s knihou Džentlmen v Moskve. Verím, že tá ma osloví viac.
Nová kniha od Aleny Mornštajnovej je iná, než sme u autorky zvyknutí. Ide o menší, pomalší, komornejší príbeh, ktorý síce nie je mimoriadne strhujúci, no zato veľmi autentický, mohol by sa pokojne odohrať v okolí kohokoľvek z nás. Tentoraz nám autorka ukazuje, akú veľkú silu má slovo, predovšetkým slovo plné ohovárania a závisti. Venuje sa aj téme generačnej traumy a domáceho násilia. Zároveň však poukazuje na to, aký blahodarný účinok môže mať príroda na ľudskú dušu, čo vytvára krásny kontrast k ťažším témam. Všetko do seba postupne zapadá ako mozaika. V knihe dominuje nostalgická atmosféra, a hoci sa venuje ťažkým témam, cítil som z nej pokoj a zmierenie. Veľmi ma to bavilo. Štýl je o niečo viac popisný a obsahuje menej dialógov. Nečakajte druhú Hanu, nič také už nikdy nepríde. To však nič nemení na tom, že ide o veľmi dobrú knihu. Odporúčam!
Hana Zelinová vedela písať prekrásne. Jej jazyk je zdobený, pestrý a k historickej ságe, akou je Alžbetin dvor, sa nesmierne hodí. Na čitateľa priam dýchne duch starých čias. Mrzí ma, že táto slovenská klasika je medzi čitateľmi tak trochu zabudnutá. Zatiaľ čo prvý diel bol zameraný viac na atmosféru a prostredie, tento druhý diel sa sústreďuje viac na samotné udalosti. O niečo horšie sa v ňom však orientuje, autorka bez varovania skáče v čase, tým mi chvíľu trvalo, kým som sa naladil na jej rozprávačský rytmus. Keď sa mi to však podarilo, knihu som zhltol takmer za jediný deň. Pri čítaní je dôležité mať na pamäti, že nie všetko je povedané priamo, mnoho vecí je naznačených len medzi riadkami, niektoré sa vysvetlia až na samotnom konci. Chce to teda istú dávku trpezlivosti a možno odporúčam nechať sa unášať príbehom a odpovede na otázky zanalyzovať až po dočítaní. Trochu ma sklamalo spracovanie postavy Celesty. Na to, aký význam mali jej rozhodnutia pre dej, je vykreslená pomerne plocho. A čo sa týka seriálu, po prečítaní knihy sa pre mňa stal prakticky nepozerateľným. Bolo by úžasné, keby vznikla nová verzia, bez cenzúry a bez pochlebovania komunistickej strane. Určite odporúčam.
Dlho som sa Ryszardovi Kapuścińskemu vyhýbal. Je to veľmi známy autor, v podstate zakladateľ reportážnej literatúry a poľskej reportážnej školy, a asi som sa nejako obával, čo ak sa mi jeho dielo nebude páčiť. Tento strach bol úplne zbytočný. Šáhinšáh je jedna z najlepších absyntoviek, aké som kedy čítal. Autor bravúrne kombinuje štýl krásnej literatúry s odbornou, vyhýba sa pátosu aj prílišnej suchosti. Jednoducho trafil tú zlatú strednú cestu. Knihu som hltal a pri čítaní som mal zimomriavky. Nestačil som sa diviť, ako môže byť krajina a jej vlastný panovník od seba tak strašne vzdialení. Ako môže byť jedna krajina plná takých silných kontrastov. Bolo neskutočné čítať o tom, že Irán mal kedysi celkom inú tvár. Autor nielen vysvetlí, ale priamo ukáže, prečo všetko dopadlo tak, ako to dopadlo. Medzi riadkami sa dajú nájsť aj isté paralely s dejinami strednej Európy. Skutočne výborná, mnohovrstvová reportáž. Toto si proste musíte prečítať. Odporúčam!
Možno si kladiete otázku, či vám môže sci-fi klasika zo 60. rokov minulého storočia ešte dnes niečo dať. Odpoveď znie: určite áno. Planéta opíc je krátka kniha s nesmierne hutnou atmosférou. Dej samotný je v podstate veľmi jednoduchý, dá sa povedať, že predvídateľný, ale zato strhujúci. Podľa mňa sa na knihu dá pozerať v dvoch, respektíve troch rovinách. Prvou je čisto ako sci-fi, veľmi dobre vypointované. Dôležitejšie sú však podľa mňa tie zvyšné dve. Tou druhou je kritika spoločnosti s dôrazom na welfare antropoidných opíc žijúcich v zajatí. A tou treťou je postupná strata civilizovanosti, kultúrnosti a ľudskosti pri absencii reči a možnosti interakcie s inými ľuďmi. Nakoniec vlastne dôjdeme k tomu, že sa od tých opíc zas až tak nelíšime. Nedá sa povedať, že by mi hlavná postava, Ulysse, bol nejako sympatický, ale myslím, že to ani nebolo cieľom autora. Považujem za dôležité upozorniť čitateľov, že v prvej polovici knihy je, z pochopiteľných dôvodov, dialógov poskromne. Veľmi zaujímavá a nadčasová klasika. Určite odporúčam.
Od tejto knihy som mal pomerne vysoké očakávania, najmä kvôli nádherným fan artom, ktoré kolujú po internete. Veľmi som dúfal, že sa tejto trilógie chopí aj nejaké slovenské vydavateľstvo. Po prečítaní som však značne rozpačitý. Nebolo to vyslovene zlé, ale ani nič výnimočné. Ak by bol dej tejto knihy súčasťou rozsiahlejšej románovej série ako jedna z dejových línií, išlo by o celkom solídny začiatok. Na samotnú knihu to však celkom nestačí. Zaujímavý je v podstate len úvod a záver, samotné jadro je dosť nemastné-neslané. Celá kniha stojí predovšetkým na hlavných postavách. Tie sú veľmi sympatické a rýchlo sa mi dostali pod kožu. Niečo málo sa dozvieme aj o histórii sveta, no celkový world-building je slabý. Spoločnosť založená na otroctve, čo by mal byť hlavný motív, je síce načrtnutá, ale pôsobí plytko. Čítal som knihy, kde bola táto téma len vedľajšia, no napriek tomu oveľa lepšie spracovaná. Celkovo by som to zhrnul ako: neurazí nenadchne. Do pokračovania sa pravdepodobne púšťať nebudem.
